.
Jánošík: Najviac som bol v Klenovci u „Mravca“, tam som lup prepíjal
Život Juraja Jánošíka z Terchovej, najmä počas jeho jedenapolročného obdobia prepadávania ľudí na cestách – od jesene 1711 do zimy 1712/3 – možno čiastočne poznať z dosiaľ zachovaných súdnych spisov s ním, najmä z jeho odpovedí na niekoľko desiatok otázok vyšetrovateľov. Práve v tomto poldruharočnom období – ako sám priznal – najčastejšie býval v Klenovci v Malohonte u „Martina Mravca“, čo bolo falošné meno jeho kamaráta Tomáša Uhorčíka z Kysúc. O tom, že Martin Mravec alias Tomáš Uhorčík mal v Klenovci aj krčmu, sa nehovorí v súdnych spisoch priamo, no vyplýva to z Jánošíkových výpovedí. Na otázku Liptovskej stolice povedal, že „u toho Klenovčana Martina Mravca najviac sa pridržiaval a tam peniaze márnil“. Aj pri vypočúvaní Trenčianskou stolicou Jánošík povedal, že peniaze „najviac prepíjali“ v Klenovci u „Martina Mravca“. U Tomáša Uhorčíka mal teda akúsi „základňu“, z ktorej chodil na prepady do rôznych stolíc a tam sa aj s lupom vracal.
.
Pozoruhodná koexistencia komplicov Jánošíka a „počestného Mravca“
Jánošíkov „kriminálny pohyb“ sa dá ako-tak zrekonštruovať zo súdnych spisov s ním z marca 1713 aj zo súdnych spisov s Uhorčíkom z apríla 1713. Obaja sa spoznali r. 1710 a to nečakaným spôsobom. Tomáš Uhorčík vtedy sedel vo väzení na Bytčianskom zámku za niekoľkoročnú sériu prepadov a Juraj Jánošík bol jeho strážca – slúžil v cisárskom vojsku, ktoré sa na zámku nachádzalo. Jánošík vtedy ešte nemal kriminálnu históriu. Predtým ako slúžil cisárovi, bojoval v povstaleckej armáde Františka II. Rákociho. Jánošíka však z vojenskej služby na Bytčianskom zámku vykúpil v novembri 1710 otec a odišli spolu do Terchovej. Mimochodom, necelý mesiac pred Jánošíkovým odchodom Uhorčík z väzenia ušiel. Keďže Uhorčík sa v zime 1710/11 skrýval vo Veľkom Rovnom pri Bytči, kam Jánošík za ním už ako za svojím priateľom chodieval, nie je vylúčené, že to bol práve on, kto mu pomohol z väzenia utiecť. Takto sa začala r. 1711 ich pozoruhodná koexistencia: Jánošík sa stal kapitánom Uhorčíkovej zbojníckej, dá sa povedať kriminálnej skupiny a, naopak, Uhorčík odišiel „počestne žiť“ do Klenovca pod falošným menom Martin Mravec, oženil sa, postupne sa stal pastierom, mal krčmu a bol aj hajdúchom, teda patril k úradnej správe. Ako sám Jánošík povedal, „zbojníčiť“ začal okolo Michala, teda 29. septembra 1711. Mal vtedy asi 23 rokov. Hoci prepadával ako kapitán už len Jánošík, ktorý chodil lup „prepíjať“ najmä do Klenovca, na niektorých prepadoch sa zúčastnil aj Uhorčík.
.
Činnosť Jánošíka od jesene 1711
K prvému prepadu, ku ktorému sa Juraj Jánošík priznal, došlo 5. októbra 1711 – išlo o prepadnutie žilinského kupca Jána Šípoša. Na prepade sa zúčastnil aj Uhorčík. Vzali mu veľa súkna, ktoré predali v Sliezsku nejakému Stoligovi, ktorý býval „na horách“. Jánošík povedal aj to, že Uhorčík „sa tam ženil“. Ďalšie prepady ešte z jesene 1711 Jánošík nespomínal. Zimu 1711/12 asi do veľkej miery strávil v Klenovci u Uhorčíka, už „Martina Mravca“, čerstvého ženáča, lebo pri výsluchu r. 1713 Jánošík povedal, že slúžil „tam tej zimy“ tri týždne v Kokave nad Rimavicou neďaleko Klenovca. Z Kokavy odišiel k bratom Jurajovi a Jakubovi Šustekovcom do Krásna nad Kysucou. To, že na začiatku jari 1712 tam bol, potvrdzuje aj jeho priznanie, že „na Veľkú noc“ (27. marca 1712) v Krásne nad Kysucou „dva pachtele piva vypili“. Dodal, že Šustekovci ho zásobovali pušným prachom aj jedlom. Prvý konkrétny prepad r. 1712, ktorý Jánošík spomenul, bol z 10. mája 1712. Zhodou okolností išlo o druhé prepadnute žilinského kupca Jána Šípoša. Tentoraz jasne uviedol, že to bolo pod Strečnom. Jánošík mu s druhmi vzali opasok a štyri zlaté. Priznal sa aj k ďalším prepadom pod Strečnom. Napr. tam nejakým Žilinčanom zobral kone a zbroj – ako dodal, na koni jazdil po krajine. Pod Strečnom tiež prepadol – tento raz aj s Uhorčíkom - nejakého oravského farára. Uhorčík si vzal farárovu mentieku a Jánošík klobúk, ktorý Uhorčík neskôr kúpil. Farárovi zobrali aj peniaze, ktoré prepili najmä v krčmách v Dunajove (na Kysuciach) a v Klenovci, teda u Uhorčíka. Pod Žilinou tiež prepadol manželku evanjelického farára z Liptovského Jána, keď sa plavila na plti dolu Váhom. Vzali jej rôzne veci, medzi nimi mentieku (kabátik).
.
Postrelenie farára Vrtíka zo začiatku septembra 1712 a ďalšie prepady
Z historických záznamov obce Domaniža sa dozvedáme, že tamojší katolícky farár Juraj Vrtík bol 4. septembra 1712 postrelený dvoma zbojníkmi pri dedine Fačkov, keď sa vracal z Rajeckej Lesnej, kde vypomáhal s pobožnosťami. Zomrel o mesiac 2. októbra na následky zranenia. Žalobca na súde s Jurajom Jánošíkom v Liptovskom Mikuláši v marci 1713 uviedol, že ho zastrelil sám Jánošík. Ten odpovedal, že síce bol pri streľbe prítomný, ale na farára vraj strieľali istý Plavčík z Dunajova a Juraj Turiak zo Staškova (obaja Kysučania). Vrtíka zasiahol Juraj Turiak. Jánošík v tom čase vraj pil vodu zo studničky. Bol to vlastne výnimočný prípad Jánošíkovej skupiny, lebo pri žiadnom inom prepade sa neuvádza, že by niekoho zranili alebo zabili. Súd Jánošíkovi uveril, že Vrtíka nepostrelil on, lebo v rozsudku sa nepíše o tom, že by farára zabil alebo zranil, ale len to, že bol pri streľbe prítomný. Jánošík tiež priznal, že s tou istou dvojicou, teda Plavčíkom z Dunajova a Jurajom Turiakom zo Staškova, ozbíjali žilinského zlatníka Skalku. Bol to veľký lup - zobrali mu zlaté veci, prstene, strieborné lyžice, zbroj, paloš, oblečenie, dolomán, sedlo na koňa. Z tohto zboja Jánošík išiel do rodnej Terchovej, a to aj ku krčmárovi menom Rafaj. Jánošík vraj prstene rozdal terchovským ženám a dievkam. Krčmárovej manželke dali strieborný pohár, ona im za to dala tabak, pivo, pálenku a iné veci, povedal Jánošík. Zdá sa, že terchovský krčmár Rafaj zohrával v Jánošíkovom živote nemalú úlohu, lebo vraj jeho skupinu zásoboval pušným prachom, guľkami aj inými vecami. Mimochodom, v auguste 1712 bol v Tepličke nad Váhom, kde sídlil zemepán Ján Jakub Löwenburg, súd s Terchovčanmi, ktorí boli obvinení zo spojenia so zbojníkmi. Na výstrahu odsúdili na krátko do väzenia terchovského richtára a pohrozili trestom smrti pre každého, u koho sa nájdu kradnuté veci.
.
Prepadnutie Radvanského a Révayho; krátke uväznenie v Hrachove
Zo septembra 1712 je okrem prípadu postrelenia farára Vrtíka známy aj prepad zemana Jána Radvanského z Radvane pri Banskej Bystrici. Stalo sa to v Kremnických horách, keď Radvanský išiel na pohreb svojho priateľa Štefana Petróciho. Obrad sa konal 29. septembra 1712 v evanjelickom kostole v Necpaloch v Turci. Radvanský a Petróci patrili k najvýznamnejším evanjelickým šľachticom v Uhorsku. Obaja boli generálmi v Rákociho vojsku. Po uzatvorení mieru r. 1711 dostali amnestiu. Ako Juraj Jánošík pri vypočúvaní povedal, najskôr chytili kuriéra, ktorý im prezradil, že tadiaľ pôjde Radvanský. Aj činnosť Jánošíka v októbri 1712 je čiastočne zaznamenaná. Okolo Demetera (26. októbra) bol uväznený aj so svojím kamarátom Uhorčíkom alias Mravcom v kaštieli v Hrachove v Malohonte. Obvinení boli z olúpenia štyroch Banskobystričanov v Kremnických horách (v týchto horách ozbíjal aj Radvanského). Išlo o dve ženy – o vdovu Hedvigu Parvi a vdovu Tekušovú a o Michala Quindeliho a Joannesa Lankolzera. Vyšetrovateľ povedal, že Hedvige Parvi pri prepade zobrali perly, strieborné retiazky, sukne, vzácne látky a klobúk. Jánošíka s Uhorčíkom však nečakane o krátky čas pustil z väzenia v Hrachove na slobodu malohontský podžupan Pavol Láni. Jánošík povedal, že mal s „Mravcom“ na čas prepadu alibi, že bol u neho v Klenovci. Uhorčík pri vyšetrovaní povedal, že Lánimu dali po prepustení líščie kožušiny a niekoľko syrov. Vzťah podžupana Pavla Lániho k Mravcovi bol celkovo nečakane veľmi dobrý až blízky. Láni dokonca prišiel Mravca/Uhorčíka osobne podporiť v apríli 1713 na súd do Liptovského Mikuláša, kde o ňom povedal, že ho poznal aj s Jánošíkom ako statočného človeka. Vraj nevedel o tom, že obaja prepadávali ľudí. Navyše, „Mravec“ ešte pred uväznením v Hrachove daroval Lánimu vzácnu pušku, o ktorú aj s Jánošíkom a ďalšími ozbíjal na Žiarach baróna Pavla Révayho z Turčianskej Štiavničky. Pri tomto lupe sa zmocnili aj iných pušiek, či striebornej šable. Preto nie je dôveryhodnosť malohontského podžupana Pavla Lániho v prípadoch Jánošíka a Uhorčíka jednoznačná.
.
Odchod Jánošíka na Liptov, nové prepady, pobyt na liptovských salašoch
Po prepustení z väzenia v Hrachove išiel Juraj Jánošík v novembri 1712 na Liptov, kde si pri potoku medzi Važcom a Východnou počkal s niektorými svojimi druhmi na koč manželky rakúskeho dôstojníka Rudolfa Schardona a obrali ju. Ulúpené veci si Jánošík ukryl pod skalu, pušku z lupu si nechali jeho ľudia. Jánošík si vzal len dve parochne, povedal. Pri prepade bol prítomný aj jeden valach, ktorý bol zároveň prievozníkom a ktorý vedel o Jánošíkovej skrýši. Práve on vraj neskôr Jánošíkov lup zo skrýše tajne vzal. Liptovskí hajdúsi našli potom niektoré veci rakúskeho dôstojníka u niekoľkých gazdov v Štrbe. Jánošík vyšetrovateľom potvrdil aj to, že „toho roku“, teda začiatkom r. 1713, obral v tejto lokalite – konkrétne na Hochwalde medzi Važcom a Štrbou – o víno istých kupcov. To vraj vypil so spoločníkmi aj furmanmi. V zime 1712/1713 sa dlhodobejšie zdržiaval na viacerých liptovských salašoch. Ako sám priznal, išlo o veľkobobrovecký, liptovskojánsky, liptovskorevúcky, dolný a horný likavský, porubský, hybský a važecký salaš. Zvyčajne si tam nechával zarezať a opiecť ovce, niekedy aj proti vôli valachov. Keď sa však Jánošík opäť vrátil začiatkom r. 1713 do Klenovca k „Martinovi Mravcovi“, teda Tomášovi Uhorčíkovi, oboch tam chytili práve z Liptova vyslaní hajdúsi – nejaké kradnuté veci našli aj u Uhorčíkovej manželky. Jánošíka popravili v Liptovskom Mikuláši v marci 1713 a Uhorčíka v apríli 1713.
.
Viac: I. Houdek: Vyznanie zbojníka Juraja Jánošíka, 1937; A. Melicherčík: Juraj Jánošík, 1963; J. Kočiš: Neznámy Jánošík, 1986
