.
Poslal Boh človeku kríž alebo mu zhodil meč?
V pozostalosti básnika Janka Kráľa sa nachádza rukopisná báseň, v ktorej v prvom verši prečiarkol slová „poslal ti kríž“ a nadpísal ich slovami „zhodil ti meč“. V podobnom zmysle zmenil aj jedno štvorveršie. Úryvok:
.
V marci 1848 Kráľ búril ľud; uväznili ho
Janko Kráľ napísal báseň niekedy v období rokov 1843, keď prešiel na bratislavskom lýceu z češtiny na slovenčinu, až 1848, keď ho 30. marca uväznili aj s priateľom Jánom Rotaridesom za poburovanie sedliakov, ktorí sa práve vyslobodili z poddanstva. Zachovalo sa hlásenie hontianskeho podžupana Lászlóa Majthényiho ministerskému predsedovi Lajosovi Batthyánymu o poburovaní ľudu v Príbelciach notárom Jánom Rotaridesom z 27. marca 1848 (preklad z maďarčiny František Bokes):
Ján Rotarides, notár obce Príbelce v tunajšej stolici, bol tak bezočivý, že pred tunajšou komisiou popularizujúcou najnovšie zákony, vyhlásil ľudu, že zemepáni ponúknutí strachom nie z čistého úmyslu, ale z donútenia poskytli ústupky, ktoré mali poskytnúť už pred stáročiami. Vyhlasoval ďalej v mene ľudu pobúreného predchádzajúcimi podobnými štvaniami, že s týmito ústupkami ani zďaleka nie súc spokojný, žiada vydeliť na každý dom príslušný les, oslobodiť sa od viničného desiatku. V mene želiarov osadených na majerských pozemkoch vyhlásil, že ak sa im tieto bez najmenšej ťarchy neponechajú, neuspokoja sa, načo spomedzi znepokojeného ľudu viacerí poznamenali, že bez krvipreliatia sa táto vec nemôže skončiť. Napokon ešte s nadšeným rečnením vyhlásil, že ani to nestačí ešte, ale nech sa zemepáni zaviažu, že budú používať svoju národnú slovenskú reč a nebudú sa pričiňovať o vyučovanie detí v maďarskom jazyku. Potom za spievania poburujúcich slovenských piesní odišiel na byt richtárov, tam urbárske zákony v stred dediny spálili, celú noc pod vedením poburujúceho notára chodili z dediny do dediny, do každého panského domu strieľali, na druhý deň potom na koni ozbrojení odišli poburovať iné dediny.
.
Výpoveď Kráľovho druha Rotaridesa z januára 1849
Z výpovede Jána Rotaridesa z 10. januára 1849 pred mestským kapitanátom v Pešti o udalostiach v Príbelciach v marci 1848:
Jedinou príčinou môjho zatknutia, ktoré sa stalo skrze stolicu Hontiansku koncom marca minulého roku, je to, že radujúc sa zo získanej slobody, bol som spolu s Jánom Kráľom, jurátom rodom z Liptovského Mikuláša v Liptovskej stolici, najprv v Horných a Dolných Príbelciach, potom v Plachtinciach bývalý urbár v prítomnosti ľudu spáliť uprostred dediny.
.
Svedectvo Petianovej o Kráľovi
Pozoruhodné svedectvo o zadržaní Janka Kráľa a Jána Rotaridesa zanechala vdova po evanjelickom farárovi v Príbelciach Danielovi Petianovi Kristína Petianová, ktorá synovi Jurajovi (otcovi Oľgy Krčméryovej, matky literárneho kritika Štefana Krčméryho) 3. apríla 1848 napísala:
Rotarides Janiho jako rebelanta chytili, aj njekolko sedljakov s ním. Jeden švadron železníkov ozbrojených na koňach ho chytalo, lebo velmi lud pobúriu, dau pred sebou zvoniť po druhých dedinách, skade išiou, voljaky Liptovčan, Král Janko sa volá, ten ho vraj na to donjesou, který je tež s ním chytený; v Šahách sa v temnici okovaní pod velkou vartou. Rotaridesa každý lutuje, kdo ho znau, že sa dau pokaziť mrcha tovarišstvom.
.
Kráľa väznili 10 mesiacov
Janko Kráľ bol vo väzení v Šahách a neskôr v Pešti, no súdneho rozhodnutia sa nedočkal. Na slobodu sa dostal až v januári 1849, keď rakúske protirevolučné vojsko obsadilo vzbúreneckú Pešť a väzňov prepustili. Krátko po vyslobodení ho v Pešti navštívil priateľ Ján Francisci, ktorý o tom v pamätiach napísal:
Navštívili sme aj iných známych Slovákov, mešťanov, menovite Bohuráda, Ivanoviča, Bobčeka a u tohto posledného Janka Kráľa, ktorý v posteli ležal s odratými členkami a nohami od ťažkých pút, v ktorých ho zlapaného v Hontianskej stolici, že vraj pre demagogické búrenie v Cerove, s tamojším učiteľom Rotaridesom boli priviedli do Pešti.
.
Po vyslobodení z väzenia sa Kráľ vrátil k variantu „Boh poslal ti kríž“
Po vyslobodení z väzenia strávil Janko Kráľ niekoľko mesiacov roku 1849 na Morave, kde tvoril nové básne aj prerábal staršie. Kráľovu tvorbu z tohto obdobia si zapisoval jeho moravský priateľ František Řepka. Ním napísaný zošitok dostal označenie Přerovský zborník a literárni vedci ho považujú za hodnoverný zápis Kráľovej tvorby. V tomto rukopisnom zborníku z r. 1849 sa nachádza aj Kráľova báseň s názvom Kríž, čo je vlastne pôvodná verzia jeho predrevolučnej básne s prvým veršom „Človeče! Boh poslal ti kríž“. Znamená to, že Janko Kráľ po vyslobodení z väzenia upustil od upraveného variantu „Boh zhodil ti meč“. Údelom človeka by potom nebol boj, ale utrpenie.
.
Viac: J. Kráľ: Súborné dielo; R. Brtáň: Život básnika Janka Kráľa; F. Bokes: Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu, 1962
