.
Výučba latinčiny v čase Komenského
V čase českého učiteľa Jana Amosa Komenského, ktorý žil v 17. storočí, bola rečou vzdelancov a vzdelania v celej Európe latinčina. Kto sa chcel dostať k poznatkom a vede, kto chcel bádať a učiť, musel vedieť po latinsky. Školstvo bolo v latinčine už v nižších ročníkoch, a to sa často ukazovalo ako problém. Spôsob výučby ako deklamovanie textov zo starorímskych čias, ktoré nemali so životom detí nič spoločné, mechanické opakovanie množstva neznámych slov, či gramatických tabuliek neprinášalo skutočné zvládnutie jazyka a vyjadriť sa v latinčine mali žiaci ťažkosti aj po rokoch učenia.
.
Komenského epochálna učebnica Dvere jazykov otvorené
Jan Amos Komenský na vlastnej koži žiaka aj učiteľa videl, že učebnice latinčiny neboli na vyučovanie detí vhodné. Preto začal učiť inak – nenútil deti učiť sa naspamäť bezobsažné gramatické poučky, či celé rady slov zo slovníkov, no začal ich učiť latinský jazyk v krátkych vetách zo života – boli to situácie, ktoré poznali, napr. remeslá, rôzne činnosti v domácnosti, či na poli a pod., alebo ich učil jednoduchým spôsobom poznávať svet: zvieratá, časti ľudského tela, vojenstvo, kráľovstvá, či vesmír. Slová sa teda učili v prirodzenom spojení s inými a naviazané na situáciu, nie vyabstrahované a izolované gramatikmi. Komenský vydal na základe svojej novej metódy r. 1631 latinskú učebnicu s názvom Janua linguarum reserata (Dvere jazykov otvorené). Kniha sa stala nečakane mimoriadne úspešnou - začala sa opakovane vydávať vo viacerých krajinách a jazykoch. Bola to nielen jazyková príručka, ale vzhľadom na obsah a témy aj akoby malá detská encyklopédia sveta. Kto zvládol učebnicu Janua linguarum reserata, zvládol nielen základy latinčiny, či iného jazyka, ale nadobudol aj užitočné poznatky a získal ucelenú predstavu o svete.
.
Vyhnanec z vlasti Komenský a jeho ďalší rozvoj pedagogiky
Jan Amos Komenský napísal knihu Janua linguarum reserata už ako vyhnanec z vlasti. Po Bitke na Bielej hore r. 1621 vládnuci Habsburgovci vyhnali všetkých obyvateľov nekatolíckeho náboženstva z vlasti, vrátane Komenského, ktorý bol členom skromne vystupujúcej cirkvi Jednota bratská. V exile bol na rôznych miestach v Európe, z pedagogického hľadiska bol však významný najmä jeho pobyt na škole v Sárospataku v Uhorsku v r. 1650-4. Práve tu ešte viac pokročil v svojom inovatívnom prístupe k vyučovaniu. Jeho výsledkom boli ďalšie dve revolučné učebnice latinčiny a vôbec jazykov. Prvou bola kniha Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch), ktorá tlačou vyšla r. 1658. Bola ďalším skvalitnením jeho knihy Janua linguarum reserata - k textom pridal autor obrázky a tak ešte viac humanizoval výučbu a priblížil ju vnímaniu detí. Ilustrované dielo bolo naplnením Komenského predstavy názornosti vyučovania. Ďalšou pozoruhodnou učebnicou, ktorú Komenský vytvoril v Sárospataku, bolo dielo Schola ludus (Škola hrou). Knižne vyšlo r. 1656. Sú to školské scénky vytvorené na základe tematických okruhov diela Janua linguarum reserata. Školáci podľa tejto knihy predvádzajú nejakú scénku z ľudskej činnosti, či remesiel, z diania v spoločnosti, v rodine, škole, z prírodného prostredia, morálky a pod. Takto dieťa do seba hlbšie vštepí živé vyjadrovanie v cudzom jazyku, slovné obraty si ľahšie zapamätá a naučí sa vystupovať na verejnosti.
.
Literatúra: Muzeum J. A. Komenského v U. Brode, J. A. Komenský: Dvéře jazyků odevřené, 2003, J. A. Komenský: Janua linguarum reserata
