.
KOSSUTH: PODDANSTVO JE OSUD. ŠTÚR: NIE JE
Do r. 1848 bolo v Uhorsku poddanstvo, to znamená, že drvivá väčšina obyvateľov musela časť týždňa pracovať pre svojho zemepána a odovzdávať mu časť svojich produktov. Šľachta nemusela pracovať, dohliadala na to, aby si poddaní plnili svoje povinnosti voči nej, a neplatila ani dane. Novinár Ľudovít Štúr bol od novembra 1847 poslancom uhorského snemu, to znamená zákonodarného orgánu štátu. Vyvolilo ho mesto Zvolen. Už od začiatku svojho mandátu bol veľmi aktívny. Dňa 21. decembra, teda krátko po nástupe, reagoval na poslanca Peštianskej župy Lajosa Kossutha, ktorý krátko predtým v uhorskom sneme vyhlásil, že poddanstvo je osud. Štúr s týmto názorom nesúhlasil - vyhlásil, že dejiny nezávisia od osudu, ale od ľudskej vôle. Štúr sa prihováral za to, aby poddaní v Uhorsku boli vykúpení. Úryvok zo Štúrovej reči:
Ak jesto v krajine našej vec dôležitá, a jej šťastlivé rozhodnutie medzi najvrúcnejšie a najspravodlivejšie túžby prislúcha, to je iste podľa môjho náhľadu do porady vzatý predmet urbárskeho odkúpenia; ak jesto, povedám, vec, ktorá u nás najväčšej pozornosti zákonodarcov zasluhuje, to je istotne vykúpenie úbohého ľudu poplatného. Každému je známo, v akom stave sa nachádza v krajine našej úbohý ľud poplatný, jeden každý zná a vidí, že je potlačený; samo cudzozemie až priveľmi dobre pozná vlasť našu po ňom ako miseram contribuentem plebem. Behom sto a sto rokov sa v krajine našej moc iného urobilo a vykonalo, len stav úbohého potlačeného ľudu sa skoro nič alebo veľmi máličko poľahčil. Nedávno, keď som bol tu v zhromaždení chudobného ľudu vec podotkol, zasl. vyslanec Peštianskej stolice (Lajos Kossuth) v jeho potlačení osud videl, spomenúc, že je to beh sveta, keď sa ten, čo v obci nižšie stojí, potlačí a ťarchu dane niesť musí, naproti tomu ten, čo sa v občianskom živote povznesie, práva dostane a v zácti stojí; ja ale v tomto vonkoncom žiaden osud nevidím a chráň boh, aby v tom aj dáky osud ležal. Takýmto činom by sa stav potlačených v ľudskej spoločnosti ani polepšiť nedal. Vec ale celkom inakšie sa má. Osud (fatum) je nevyhnutná potreba prirodzená, tejto ale v štátoch a histórii nieto, ani byť nemôže, bo tu na čele dejov stojí vôľa ľudská a sama história nič je nie inšie ako rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. (...) Ale nechže sa vyslovím o stave chudobného ľudu nášho a o potrebe poľahčenia a polepšenia jeho lósu. To požadujú čím najsúrnejšie záujmy a budúcnosť našej vlasti, to požaduje prisluhovanie spravodlivosti a svätá vec človečenstva. Všetko toto hlasite k nám volá, aby sa už raz a naposledok chudobného ľudu lós polepšil! Žiadame v krajine našej slobodu rozširovať a dobre máme, lebo bez tejto postati v zlom stave sa krajina nachádza a nemá opravdivej bezpečnosti. Ale požadovaním slobody celkom na prieky sú roboty urbárske.
.
ŠTÚR: ĽUD JE ZAOSTALÝ, LEBO ROBÍ NA PÁNOV
Ľudovít Štúr ďalej 21. decembra 1847 v uhorskom sneme povedal, že poddanstvo bráni tomu, aby sa ľud vymanil z nevzdelanosti:
My chceme ďalej vzdelanosť v krajine rozširovať a celkom po práve a pravde to žiadame, ale v takýchto okolnostiach najmä medzi chudobným ľudom ju rozširovať sa nám sotva pošťastí. Darmo sa tu pre vychovávanie ľudu nárady chystajú, kým tieto vzťahy, o ktorých hovorím, sú v úžitku, bo i sám ľud v nich vzdelanosť pre seba potrebnú nedrží, a kto by medzi nami neuznal, že by ona pre zanedbaný a v poverách zamotaný ľud náš potrebná nebola? Medzitým čo by ľud aj uznal potrebu tohoto, ani času ani spôsobu nemá vo vyučovaní školskom účasť brať. Bo ako dieťa sedliaka natoľko vyrastie, že samo chodiť môže, hneď ho rodičia jeho k prácam privrú, lebo pri toľkom množstve najmä urbárskych robôt sa im i táto slabá pomoc dobre zíde. Aby som druhé, z takéhoto zachádzania vytekajúce mravné následky zamlčal, len to pripomínam, že takéto dieťa bez všetkého vzdelania ostáva a tak sa stáva človekom dorastlým, ale bez všetkého povedomia, bez všetkého citu ľudského. Vysmievajú sa za to mnohí z chudobného ľudu, že je sprostý a hlúpy, urážajú sa nad jeho nízkym duchom, ale mu nespomáhajú, nevidia, že príčinou zanedbania jeho nič je nie inšie, ako ťažké okolnosti jeho.
.
ŠTÚR VIDEL VZOR V ZÁPADNEJ EURÓPE
Ľudovít Štúr porovnával Uhorsko so západnou Európou, kde už feudalizmus neexistoval, a vyhlásil, že krajina sa nachádza na križovatke epoch, jednej končiacej, druhej začínajúcej:
Naostatok aj svätá vec človečenstva nás k tomu vyzýva, aby sme zásadu oslobodenia ľudu raz už vyslovili. V západných štátoch nie sú tieto vzťahy feudálske viac v obyčaji, ani sa ony s terajším duchom stoletia nezrovnávajú. Podľa môjho náhľadu stojíme na hraničnej čiare dvoch vekov, a síce jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivým osobám a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa ony každému zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človekovi povolia a nasúdia. Buďme teda na tom, aby sme za tým neostali, čo už inde svitá a čo je požadovaním nášho stoletia.
.
ŠTÚR SA V ZÁVERE VRÁTIL KU KOSSUTHOVI - CHVÁLIL HO
Na záver reči sa Ľudovít Štúr vrátil k spoluposlancovi Lajosovi Kossuthovi a pochválil jeho postoj k vykupovaniu poddaných:
Ešte by mi ostávalo o spôsobe odkúpenia prehovoriť, ktorého trinástoraký spôsob by mohol predniesť; medzitým len dvojaký by obzvlášte radil: alebo aby sa na spôsob banky, alebo každoročne pár umŕtvujúcimi zlatými vykupovali poddaní, kým by všetko nesplatili, rozumie sa, že len čistý osoh, a nie brutto by sa na stranu zemských pánov mal zarátať, ako to zaslúžilý vyslanec Peštianskej stolice (Lajos Kossuth) veľmi znamenite podotkol.
