.
Pieseň o Jánošíkovi z tzv. Mikulášskeho kódexu
Zachované súdne spisy nehovoria o tom, ako sa úrady dozvedeli o úkryte Juraja Jánošíka v Klenovci, kde ho aj s jeho priateľom Tomášom Uhorčíkom chytili a neskôr oboch r. 1713 v Liptovskom Mikuláši popravili. Zhodou okolností sa však práve Liptovskom Mikuláši našiel anonymný rukopisný zborník piesní z 18. storočia, nazvaný Mikulášsky kódex, kde je aj dlhšia jarmočná skladba o Jánošíkovi a tá uvádza viaceré fakty o Jánošíkovi potvrdené súdnymi spismi a aj to, kto ho prezradil úradom.
.
Potvrdené fakty z piesne z Mikulášskeho kódexu
Jarmočná skladba o Jánošíkovi z tzv. Mikulášskeho kódexu na rozdiel od mnohých ľudových povestí a piesní obsahuje okrem básnických a rozprávkových „neprávd“ aj viaceré zhody s historickými faktami. V skladbe od neznámeho slovenského pesničkára s jednoduchým názvom Pieseň o zbojníkovi Jánošíkovi sa napr. pravdivo píše, že Jánošík slúžil v cisárskom vojsku (slúžil cisári), potom sa vrátil do otcovského domu (do domu k otcovi z vojny se navrátil), čoskoro sa dal na zboj (se zas oddal na zbojstvo), až ho chytili „v Klenovci na krčme“. Bolo to v zime 1712/3 a ako pieseň vysvetľuje, zbojníci v zime nezbíjali, ale pobývali na salašoch, „dokud prišlo leto“. Podľa jarmočného speváka Jánošík „též byl slúžil u gazdy v salaši“.
.
Pieseň: Jánošíka zradil bývalý zbojník a neskorší hajdúch
V skladbe sú aj detaily toho, ako Jánošíka v Klenovci vypátrali. Vraj ho zradil jeden z jeho bývalých zbojníckych druhov, ktorý sa neskôr stal hajdúchom (drábom) v Klenovci. Údajne sa opil a ďalším hajdúchom prezradil, že Jánošík slúži u jedného klenovského gazdu na salaši. Úrady následne gazdovi zaplatili a ten Jánošíka priviedol zo salaša do domu, kde ho už čakali drábi. Tento zbojník a súčasne aj hajdúch sa údajne volal Gajdošík. Úryvok zo skladby z 18. storočia (verše sú prepísané do prózy):
.
Súdy niečo z jarmočnej verzie o chytení Jánošíka potvrdzujú
Niečo z jarmočnej verzie odhalenia Jánošíka potvrdzujú aj súdne spisy. Píšu napr. o zbojníkovi a neskoršom hajdúchovi (drábovi), nie však o Gajdošíkovi, ale o Tomášovi Uhorčíkovi alias Martinovi Mravcovi. Ide o dve mená jedného človeka (Uhorčík/Mravec), čo však úrady zistili až neskôr. V spisoch sa najskôr píše o Mravcovi a Uhorčíkovi ako o dvoch osobách a neskôr – keď sa im podarilo odhaliť pravdu – už len o Uhorčíkovi alias Mravcovi. Dve mená mal Uhorčík/Mravec preto, lebo svoje pravé meno Tomáš Uhorčík (bol z Predmiera na Kysuciach a bol na úteku z väzenia ako zbojník) si zmenil na falošné Martin Mravec, keď sa usadil ďaleko od rodiska – v Klenovci v Malohonte – ako „počestný človek“. Uhorčík však ďalej zbíjal a to spolu s Jánošíkom. Podľa jarmočnej Piesne o zbojníkovi Jánošíkovi bol Gajdošík Jánošíkov druh, ktorý bol aj hajdúchom a ktorý ho udal. Zachované súdne záznamy síce žiadneho Gajdošíka (zbojníka i hajdúcha) neuvádzajú, píšu však o zbojníkovi Uhorčíkovi/Mravcovi, neskoršom hajdúchovi: „Mravec povedal, že medzi hajdúchov predtým prišiel“ (z latinčiny preložil Andrej Melicherčík). Klenovčania, ktorí poznali Mravca (Uhorčíka) ako úradnú osobu, ho na súde s ním bránili, zároveň však povedali niečo viac aj o jeho ľudskej stránke – že hral na hudobný nástroj: „ako z doznania Klenovčanov vyplýva, neskrýval spomínaného Juraja Jánošíka, ale len robil vtipy a vyhrával mu na verejnom mieste“. Historik Andrej Melicherčík si myslí, že Uhorčík hral na gajdy a že v neoficiálnom prostredí sa z reálneho zbojníka, hajdúcha a hudobníka Uhorčíka stal omylom fiktívny Gajdošík. Súdne protokoly potvrdzujú z piesne aj to, že Jánošík slúžil na salaši:: „Že na Klenovci u Dubríka, pri kterého ovciach bol, má požičaných sedm zlatých, ktorý gazda vedel, že je takový zbojník“. Gazda, ktorý Jánošíka zamestnával, mu teda dokonca bol dlžný peniaze – Jánošík to povedal až pri mučení. O Mravcovi (Uhorčíkovi) sa pri jeho zadržaní nevedelo, že bol zbojník. Vzali ho preto, lebo u neho našli veci, ktoré nazbíjal Jánošík.
.
Viac: I. Houdek: Vyznanie zbojníka Juraja Jánošíka, 1937; A. Melicherčík: Juraj Jánošík, 1963; J. Kočiš: Neznámy Jánošík, 1986; Píseň o Jánošíkovi, zbojníkovi
