.
Kupeckého životopisec Füssli
Hoci sa zachovalo veľa výtvarných diel Jána Kupeckého, existuje o ňom málo úradných záznamov. Niektoré podrobnosti jeho života však poznáme z jeho ojedinelého nemeckého životopisu z r. 1758 od švajčiarskeho maliara Johanna Caspara Füssliho - Kupeckého žiaka a priateľa. Füssli vydal životopis 18 rokov od smrti Kupeckého r. 1740. O ich blízkom vzťahu svedčí aj to, že Füssli dal pochovať Kupeckého 17-ročného syna, keď to sám maliar od veľkého žiaľu takmer nebol schopný urobiť. Ján Kupecký tiež Füssliho požiadal, aby po jeho smrti predal obrazy, ktoré po ňom zostanú, a peniaze rozdelil podľa závetu.
.
Kupeckého viera
Johann Caspar Füssli píše, že Ján Kupecký sa narodil v Pezinku, kam pred konfesionálnym prenasledovaním ušli jeho rodičia z Čiech. V Českom kráľovstve bol po Bitke na Bielej hore r. 1620 povinný katolicizmus, hoci sa k nemu hlásila len malá čiastka obyvateľstva. Füssli označil Kupeckého za verného reformátorovi Martinovi Lutherovi. Kupecký aj v závete odkázal svojim súrodencom v Pezinku peniaze, len ak zostali verní svojmu „evanjelickému náboženstvu“. Ján Kupecký tiež platil svojmu synovi Krištofovi vo Viedni dlhé roky ako vychovávateľa evanjelického kňaza Efraima Schlickeisena.
.
Detstvo Kupeckého podľa Füssliho
Ján Kupecký ako dieťa ušiel z domu. Mal 15 rokov a ako píše Füssli, nechcel byť tkáčom ako jeho otec. Počas niekoľkých dní aj žobral, až prišiel z Pezinka na Holíčsky zámok. Na zámku, ktorý vtedy patril Adamovi Czoborovi, práve pracoval maliar z Viedne Benedikt Claus. Kupecký začal jeho ornamenty zručne napodobňovať, čo si všimol majster aj pán zámku. Czobor dal potom veľkodušne Clausovi peniaze, aby chlapca vzal do Viedne do učenia. Ján Kupecký sa takto dostal do Clausovej dielne, kde sa vyučil maliarskemu remeslu. Po troch rokoch sa ako 18-ročný, teda ešte stále mimoriadne mladý, vybral do Talianska. Chcel sa tam zlepšiť v maľovaní. Vo Viedni videl veľa obrazov od talianskych majstrov.
.
Mladý Kupecký v Taliansku
Ján Kupecký šiel najskôr do Benátok, no nenašiel žiadnu možnosť výučby, tak išiel do Ríma. V Ríme sa ocitol úplne bez prostriedkov, nemal si za čo ani kúpiť jedlo. Vošiel do vývarovne, že možno mu dá niekto najesť. Mal šťastie – jeden človek, maliar, ktorý tam bol, mu kúpil jedlo a zároveň ho odporučil do maliarskej dielne, kde maľovali kópie pápeža. Kupecký tam zostal - pracoval rýchlo a dobre. Mal pravidelný príjem, mohol usporiadanejšie žiť. Postupne sa začal zdokonaľovať v maľovaní, navštevoval školu, učil sa od starých majstrov a produkoval aj vlastnú tvorbu. Tá zaujala bohatých ľudí a mecenášov - začali si jeho obrazy kupovať a objednávali si uňho portréty.
.
Kupecký sa z Talianska vrátil opäť do Viedne
Ako píše Füssli, Kupecký sa po 22 rokoch v Taliansku vrátil r. 1709 do Viedne. Zatúžil tiež vidieť svojho otca žijúceho v Pezinku. Kupecký bol už dobre zabezpečený portrétista. Jeho bývalý majster Benedikt Claus bol už mŕtvy, ale s jeho dcérou Zuzanou, ktorú počas svojich učňovských rokov poznal ako dievčatko, sa v posledných dňoch r. 1709 rovno oženil.
.
Kupecký a Bel
Ján Kupecký namaľoval aj učenca Mateja Bela. Portrét sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, ktoré ho považuje za kópiu od neznámeho autora. Originál je nezvestný. Kedy Kupecký Bela namaľoval? Portrét mohol vzniknúť medzi rokmi 1714 až 1719. Prečo? V r. 1714 prišiel 30-ročný Matej Bel učiť z Banskej Bystrice do Bratislavy a r. 1723 sa Ján Kupecký presťahoval z Viedne do Norimbergu. Teda v r. 1714-23 žil Kupecký vo Viedni, v Pezinku mal súrodencov - a Bel žil v Bratislave. Bel bol v rokoch 1714 až 1719 rektorom evanjelického lýcea v Bratislave, potom farárom. Keďže nemá na portréte farársky odev, môže pochádzať z jeho rektorského obdobia.
.
Žena Kupeckého mala mimomanželský vzťah, Kupecký rodinu nerozbil
Ako píše Füssli, manželstvo očakávania Jána Kupeckého nenaplnilo. Po niekoľkých rokoch zistil, že podstatne mladšia Zuzana má paralelný vzťah so synovým vychovávateľom, dánskym evanjelickým kazateľom Efraimom Schlickeisenom. Priznala sa k nemu, no Kupecký nerozbíjal rodinu - napriek strate dôvery sa s manželkou dokázal dohodnúť na akceptovateľných pravidlách spolužitia - sľúbila, že s kazateľom vzťah okamžite skončí. Kupecký žil hlavne pre syna. Vďaka evanjelickému kazateľovi Schlickeisenovi Zuzana dokonca prešla aj z katolíckej na evanjelickú vieru. Na autoportréte Jána Kupeckého s manželkou a synčekom Krištofom približne z r. 1719 cítiť Kupeckého spokojnosť so životom, hrdosť na maliarske povolanie, ale aj istú dominanciu manželky a centrálne miesto dieťaťa v rodine.
.
Kupeckého smrť v Nemecku
V 20-tych rokoch 18. storočia sa však Ján Kupecký rozhodol tajne odísť z metropoly Rakúskej monarchie, kde jeho umeleckú slobodu obmedzovali zásahy proti nekatolíkom a prílišná blízkosť dvora. Ján Kupecký sa presťahoval s rodinou do evanjelického Norimbergu. Tam ho však čakal obrovský životný úder - po smrti malej dcéry mu zomrel aj dospievajúci syn Krištof - už začínajúci umelec, maliar aj hudobník. Mimochodom, do Norimbergu prišiel za Kupeckovcami aj synov vychovávateľ Efraim Schlickeisen, ktorý mal so Zuzanou v minulosti aféru. Že ich vzťah pokračoval skryto aj ďalej, potvrdzuje fakt, že po smrti zostarnutého Kupeckého sa v Norimbergu Efraim so Zuzanou zosobášil.
.
Zdroje: Johann Kupezky (1666-1740) - Ein Meister des Barockportrats, 2001; J. C. Füssli: Leben G. P. Rugendas, und J. Kupezki, 1758
