.
Čo je výtvarný štýl syntetizmus
Maliar Paul Gauguin začínal svoj umelecký život ako impresionista, v závere 80-tych rokov 19. storočia však nastala v jeho tvorbe zmena. Vedome prešiel na ním samým pomenovaný syntetizmus, ktorým prekonával v tej dobe už stagnujúci impresionizmus. V čom je rozdiel? Syntetizmus charakterizujú ucelené, ohraničené farebné plochy, kontúry – na rozdiel od impresionizmu, kde farby prechádzajú do odtieňov, jedna do druhej, skutočnosť je rozmazaná, nejasná. Rozdiel je aj v tematike obrazov – syntetizmus nie je len odpozorovaný okolitý reálny život, moment, ako je to u impresionistov, ale má v sebe aj nejakú hlbšiu ideu, či mystiku, resp. symboliku. Je to teda spojenie reálneho a imaginatívneho, preto aj názov syntetizmus, lebo ide o syntézu, čiže spojenie skutočnosti a vzťahu umelca k nej alebo jeho pocitu z nej. Pojem syntetizmus sa síce nakoniec zoširoka neujal - Gauguina zvyčajne označujú takmer nič nehovoriacim zaradením postimpresionista - napriek tomu on sám sa takto zaraďoval a čo viac, tento termín má skutočný obsah. Za priekopnícky obraz syntetizmu sa považuje Gauguinova maľba Videnie po kázni z r. 1888.
.
Gauguinov obraz Videnie po kázni
Popisne možno povedať, že scéna obrazu Videnie po kázni predstavuje skupinu žien v bretónskych krojoch - Gauguin bol práve vtedy v Bretónsku - ktoré vyšli z kostola po kázni o biblickom zápase Jakuba s anjelom. Paul Gauguin ich predstavu mystického zápasu aj reálne zobrazil v rohu vpravo hore. Filozofia obrazu Videnie po kázni ide však ďalej ako jeho povrchný popis – v živote Gauguina táto maľba po prvý raz jasne dokumentuje jeho nový štýl - syntetizmus. Z výtvarnej stránky ide napr. o jednofarebné plochy, nie o miešanie farieb; o vlastné estetické videnie skutočnosti, teda nie jej kopírovanie (napr. červené pozadie), a z tematickej stránky ide o zložitejší duševný ponor (predstava zápasiaceho anjela), nielen o zobrazenie okamihu, či povrchu každodennosti.
.
Gauguinov obraz Videnie po kázni a 17-ročná Madeleine Bernardová
V čase, keď Paul Gauguin obraz Videnie po kázni maľoval, bol práve v Bretónsku so skupinkou podobne uvažujúcich maliarov, hlavne s Émilom Bernardom, ktorý sa považuje za spolutvorcu syntetizmu. Za Émilom Bernardom prišla do Bretónska aj jeho 17-ročná sestra Madeleine, v katolíckom duchu prísne vychované dievča. Paula Gauguina toto dievča mimoriadne priťahovalo, no nebolo to vzájomné, s čím sa Gauguin nedokázal vnútorne vyrovnať. Ako tvrdí britský výtvarný kritik Waldemar Januszczak, Madeleine Bernardová, resp. Gauguinova túžba po nej, mala významnú úlohu pri tvorbe obrazu Videnie po kázni. Januszczak rozoznáva na maľbe postavu Madeleine ako ženu úplne vľavo dolu so sklopenými očami a akoby úsmevom a samotného Gauguina s jeho charakteristickým profilom ako postavu kňaza úplne vpravo dolu tiež so sklopenými očami. Zápas anjela s človekom Jakubom tak podľa Januszczaka dostáva iný rozmer – ako zápas silného pokušenia vnútri autora po niečom nedovolenom. V tejto súvislosti možno porovnať reálnu fotografiu Madeleine s jej pozoruhodným portrétom od Gauguina práve z tohto obdobia. Ako vidno, maliar pozmenil na portréte oproti skutočnosti jej pohľad na extrémne zvodný.
.
Zdroje: P. Gauguin: Videnie po kázni, 1888; P. Gauguin: Madeleine Bernardová, 1888; W. Januszczak: Why Is Gauguin So Controversial?; P. Sweetman: Paul Gauguin
