Maliar Gauguin: Portrét nie je kópia tváre

Fotografia Paula Gauguina. Autor: Louis-Maurice Boutet de Monvel 

.

Samouk Gauguin a impresionisti

Francúzsky maliar Paul Gauguin mal svojrázny umelecký vývoj. Maľovať začal až po svojej 20-tke v 70-tych rokoch 19. storočia, a to bez akéhokoľvek výtvarného vzdelania. V tom čase pracoval na parížskej burze, začal kupovať obrazy impresionistov, aj keď vtedy ešte boli dosť zaznávaní, a popri tom sa pokúšal aj sám maľovať. Zoznámil sa s „otcom“ impresionistov Camillom Pissarrom, ktorý sa stal od r. 1879 jeho súkromným učiteľom. Vtedy začal už vyše 30-ročný Paul Gauguin umelecky rýchlo napredovať a dokonca s impresionistami aj vystavoval. V tom čase bol impresionizmus revolučný smer, ktorý narúšal pravidlá realisticky zobrazovanej skutočnosti a tzv. veľkých tém, ktoré platili v podstate už od renesancie. Používal impresionistickú metódu krátkych ťahov štetcom rôznymi farbami, čo pôsobilo niekedy akoby to bolo rozmazané, či len naskicované. Od začiatku boli impresionisti kritizovaní a zosmiešňovaní dobovou tlačou, no mali aj niekoľko podporovateľov.

.

Gauguin a rozpad jeho rodiny

V 80-tych rokoch sa Gauguinov život začal významne meniť. V r. 1883 sa mu aj s jeho dánskou manželkou Mette narodilo piate dieťa, no medzitým r. 1882 parížska burza skrachovala, Paul Gauguin stratil dobre platenú prácu a podobnú novú už nevedel nájsť. Mette s deťmi odišla do Dánska k svojej matke, aby ich mohla ako-tak uživiť. Gauguin išiel neskôr tiež za nimi, ale v Dánsku si nevedel nájsť prácu, bol akoby len na obtiaž. Navyše, Mette ho požiadala, aby nemali spoločnú spálňu, aby spal sám v podkroví. Vraj sa musia správať rozumne – teda, aby náhodou nemali ďalšie dieťa. Gauguin cítil, že sa mu rozpadáva rodinný a manželský život. Po niekoľkých mesiacoch neúspešného pôsobenia v Dánsku sa chystal nazad do Francúzska. Bol bez konkrétnych plánov, ocitol sa na križovatke života. V tomto ťažkom období namaľoval svoj prvý autoportrét – práve vo svojom  dánskom fyzicky aj citovo chladnom podkroví (trámy šikmej strechy vidno aj na obraze, Gauguin je v hrubom kabáte):

Autoportrét Gauguina, 1885. Namaľoval ho po viacerých životných neúspechoch. Na obraze akoby hľadel do neistej budúcnosti. Maľoval impresionistickou metódou krátkych ťahov štetcom rozličnými farbami, ktoré sa divákovi zlievajú do rôznych tónov. 

.

Gauguin: Portrét nie je kópia tváre, som bandita s noblesou

Paul Gauguin sa z Dánska do Francúzska vrátil r. 1885. V Paríži upadol do veľkej chudoby, robil však všetko preto, aby mohol maľovať, aj aby prežil. Jeho odchod od rodiny aj strata seriózneho zamestnania postupne prešli akoby aj do hľadania vlastnej umeleckej cesty. Keď odišiel r. 1888 z Paríža do chudobnejšieho a tradičnejšieho Bretónska, jeho inovatívny prístup k výtvarnej tvorbe začal vrcholiť. Gauguinove obrazy boli farebne sýtejšie, až nereálne farebné, farby nemiešal, ale nechal ich vyznieť na väčších plochách. Jeho nové videnie umenia i seba samého ako umelca sa prejavilo aj na jeho vlastnom portréte z r. 1888, ktorý poslal z Bretónska svojmu priateľovi, holandskému maliarovi Vincentovi van Goghovi, žijúcemu vtedy v juhofrancúzskom meste Arles. Gauguin Goghovi zároveň písomne vysvetlil, o čom jeho obraz hovorí. Zdôraznil, že nemaľoval „kópiu“ svojej tváre, ale svoj „portrét“, teda niečo ako vnútorné nastavenie, či pocit. Gauguin sa menovite prirovnal k Jeanovi Valjeanovi, hrdinovi románu Bedári od Victora Huga. Literárny Jean Valjean sa dostal do väzenia, lebo ukradol chlieb pre hladné deti svojej sestry. Gauguin Valjeana označil – teda aj seba –  za zvonka otrhaného, ale vnútorne šľachetného človeka, za „banditu s noblesou“. Prirovnal Valjeana priamo k impresionistom, ktorých vtedy spoločnosť tiež vytláčala na okraj a odsudzovala. O vlastnom „symbolickom“ portréte Vincentovi van Goghovi z Bretónska 1. októbra 1888 Paul Gauguin napísal:

Le masque de bandit mal vêtu et puissant comme Jean Valjean qui a sa noblesse et sa douceur intérieure. Le sang en rut inonde le visage et les tons de forge en feu qui enveloppent les yeux indiquent la lave de feu qui embrase notre âme de peintre. Le dessin des yeux et du nez semblables aux fleurs dans les tapis persans résume un art abstrait et symbolique. – Ce petit fond de jeune fille avec ses fleurs enfantines est là pour attester notre virginité artistique. – Et ce Jean Valjean que la societé opprime, mis hors la loi, avec son amour, sa force, n’est-il pas l’image aussi d’un impressioniste aujourd’hui.

Gauguinov autoportrét z r. 1888. Vedome sa namaľoval ako „bandita s noblesou“. Na obraze vidno, ako sa vzďaľuje od techniky aj filozofie impresionizmu. Používa veľké jednofarebné plochy, obraz dekoruje, je istým symbolom, nie odrazom vonkajšej reality. 

List P. Gauguina V. van Goghovi, kde popisuje filozofiu svojho autoportrétu z r. 1888. 

.

Viac: P. Gauguin: Autoportrét z r. 1885; P. Gauguin: Autoportrét z r. 1888; List Gauguina van Goghovi z 1. októbra 1888