.
Malevičov nový umelecký smer - suprematizmus
Počas 1. svetovej vojny, v decembri 1915, otvorili v Petrohrade expozíciu avantgardných umelcov pod názvom Posledná futuristická výstava obrazov. Vystavoval na nej aj Kazimir Malevič, neoznačoval sa však už - ako dovtedy - za futuristu, ale práve od tejto výstavy za suprematistu. Umelecký smer suprematizmus si vytvoril sám. Ako uviedol, suprematizmus odmieta zobrazovanie akýchkoľvek reálnych vecí - umelec by nemal žiadnym spôsobom napodobňovať realitu, ale tvoriť niečo úplne nové, v predmetnom svete sa nenachádzajúce. Malevič preto vytváral čisto abstraktné diela pozostávajúce z geometrických útvarov. Svoj umelecký štýl suprematizmus nazval podľa latinského slova supremus – najvyšší, to znamená, že niečo vyššie už nemôže byť. Suprematizmu sa hovorí aj bezpredmetná tvorba.
.
Malevičov čierny štvorec
Kazimir Malevič, ktorého rodičia boli Poliaci žijúci v Rusku, inštaloval na výstave r. 1915 vo svojom suprematickom oddelení aj obraz s názvom Čierny štvorec na bielom pozadí, ktorým sa vďaka svojej jednoduchosti priblížil k hranici abstrakcie, za ktorú sa už akoby nedalo ísť. V ďalšom období síce zhotovil podľa svojej novej metódy ešte niekoľko suprematických diel, no keď r. 1918 vytvoril obraz Biely štvorec na bielom pozadí, s maľovaním skončil. Hoci ide o ešte väčšiu abstrakciu, ako je Čierny štvorec, Biely štvorec je oveľa menej známy a nepripisuje sa mu až taký epochálny význam. Možno ho považovať aj za akoby odvodený od čierneho, teda významovo druhotný. Malevič síce v tomto čase uzatvoril svoju maliarsku tvorbu – za biely štvorec sa vraj už nedalo ísť – suprematizmus sa však pokúšal uplatňovať v architektúre, či úžitkovom umení, napr. v továrni na porcelánové servisy. Prešiel však hlavne na teoretickú, pedagogickú a organizačnú činnosť.
.
Zatknutie Maleviča r. 1927
Medzitým sa r. 1917 zo západného exilu do Ruska vrátil krajný ľavičiar Lenin, urobil v krajine prevrat a jeho ľudia postupne nastolili sovietsky systém absolútnej regulácie všetkého. Na jar 1927 Malevič dostal povolenie vycestovať na umelecké turné za hranice - do Poľska, Nemecka a do Francúzska. Vzal so sebou svoje obrazy aj svoj rukopisný archív. Bol v Poľsku aj Nemecku, no do Francúzska nedošiel. Na jednom bankete mu odovzdali list s príkazom, že má do 24 hodín odísť z Nemecka a vrátiť sa do vlasti. Malevič poslúchol, no v Nemecku nechal svoje obrazy aj archív - a poznajúc sovietsku moc - dokonca napísal aj závet. Hneď po príchode do Leningradu ho aj na niekoľko dní zatkli. Po prepustení začal opäť maľovať, no nie abstraktne - inak - vrátil sa k figuratívnemu umeniu, z ktorého pôvodne vyšiel. Znenie jasnozrivého Malevičovho závetu, spísaného v Nemecku pred odchodom do Ruska:
V prípade mojej smrti alebo uväznenia bez nádeje na prepustenie a v prípade, keby si majiteľ týchto rukopisov želal ich vydať, treba ich najskôr preštudovať a potom preložiť do iného jazyka, lebo nachádzajúc sa svojho času pod revolučným vplyvom, môžu sa ukázať silné protirečenia s tou formou obrany umenia, ktorú mám dnes, to jest v roku 1927. Toto vyhlásenie treba považovať za skutočné. 30. mája 1927, Berlín.
.
Malevičov pohreb s čiernym štvorcom
Kazimir Malevič zomrel po vážnej chorobe r. 1935. Pohreb bol do veľkej miery podľa jeho želania. Jeho telo uložili do špeciálne skonštruovanej schodovitej rakvy – navodzujúcej suprematické videnie sveta. Na nej bol namaľovaný čierny štvorec a čierny kruh. Rakvu viezlo nákladné auto, na ktorom bol spredu obraz s čiernym štvorcom. Malevičovo telo spálili v krematóriu v Moskve. Urnu s pozostatkami dopravili do dediny Nemčinovka pri Moskve, kde Malevič rád býval, a pochovali pod jeho obľúbený dub. Na hrob umiestnili bielu kocku s vyobrazením čierneho štvorca.
.
Miesto, kde Maleviča pochovali, zastavali
Cez 2. svetovú vojnu však dub, pod ktorým boli Malevičove ostatky pochované, zhorel, jeho pahýľ odstránili, urnu našli deti, ktoré ju rozbili, či v nej nie je niečo cenné, a keďže nebolo, popol a črepy nechali tak. Na pietne miesto sa zabudlo, stalo sa súčasťou poľa, na ktorom sa pravidelne oralo, sialo a žalo. Časť ruskej kultúrnej obce však začala koncom minulého storočia po mieste Malevičovho hrobu pátrať. Lokalizovali ho, no črepy z urny ani stopy po popole nenašli. Na mieste chceli zriadiť pietny pamätník, územie však zaujalo developera, ktorý tam pred niekoľkými rokmi postavil rozsiahlu obytnú štvrť. Na mieste Malevičovho hrobu sa dnes nachádza mohutný bytový dom.
.
Zdroje: K. Malevič: Od futurizmu k suprematizmu, Ruská avantgarda, Tretiakovská galéria
