.
Pilárik, Gabriel Illésházy a Eva Széchy
Štefan Pilárik pôsobil počas svojho života na viacerých miestach na Slovensku ako evanjelický farár. Od r. 1649 bol v liptovskej obci Sv. Ondrej (dnes Hôrka). V januári 1650 však dostal od trenčianskeho a liptovského župana Gabriela Illésházyho ponuku, aby bol farárom v obci Liptovská Mara. Illésházy sídlil v Trenčíne, tak Pilárik musel ísť vo februári 1650 na tzv. skúšobnú kázeň do tohto mesta. Počúval ju aj Gabriel Illésházy, no jeho manželka Eva, rodená Széchy, nie. Dostali sa k nej však chvály na Pilárika, tak si ho zavolala a povedala mu, že by mala záujem, aby sa na Trenčianskom hrade, kde župan sídlil, stal dvorným kazateľom. Gabriel Illésházy aj jeho manželka Eva boli evanjelici, no on nebol vo svojej viere, ktorú zdedil po rodičoch, pevný - inklinoval ku katolíkom. Eva Széchy bola oddaná evanjelička, preto chcela, aby Pilárik ako dvorný kazateľ na vieroučne nestáleho Gabriela vplýval. Pilárik sa medzitým vrátil do Svätého Ondreja, kde sa pomaly pripravoval na odchod. V auguste 1650 však dostal od Evy Széchy nečakaný list, v ktorom mu písala, že jej manžel Gabriel pod vplyvom jezuitov „odpadol od viery“ a „zožiera ho červík svedomia“, preto kazateľa požiadala, aby urýchlene prišiel na hrad. Pilárik tak urobil a po príchode do Trenčína mal hneď na hrade kázeň, na ktorej sa zúčastnil aj Illésházy. Obrátil sa v nej aj na neho: „S Petrom si klesol, tak s Petrom aj povstaň! Nebudeš zahanbený ani potupený, lebo Syn Boží prišiel, aby hriešnikov, vravím ešte raz: hriešnikov, spasil!“ Po kázni Illésházy Pilárikovi potvrdil miesto dvorného kazateľa. Pristúpila k nemu aj Eva Széchy: „Môj pán farár, hoci môj manžel klesol hlboko s Petrom, predsa možno ľahko poznať z jeho sĺz a slov, že v jeho srdci je ešte iskrička viery a že ešte nie je vzdialený od kráľovstva Božieho.“ Definitívne prišiel Pilárik z Liptova do Trenčína v marci 1651 – plťou. Vytúženým dňom pre Evu Széchy sa stal 21. december 1651, keď Gabriel Illésházy poprosil Pilárika „o prislúženie Velebnej sviatosti“, teda sa vrátil plnohodnotne k evanjelikom. Aspoň takto svoje pôsobenie na Trenčianskom hrade popisuje Pilárik. Práve 24. decembra mala Eva Széchy nielen meniny, ale aj narodeniny a aj výročie svojho krstu. Vyplýva to z knižky Harpha Davidica, ktorú na jej počesť vydal Pilárik v miestnej tlačiarni v Trenčíne (mal vtedy 36 rokov). V tejto slovenskej tlači oslávil Evinu veľkú snahu udržať manžela medzi evanjelikmi. Kniha vyšla r. 1652 s vročením 1651. Jej jazykom je z dnešného pohľadu čeština s občasnými slovenskými prvkami, dobovo ju však považovali za spisovný slovenský jazyk, aj ju tak označovali: „Tu som aj vydal v slovenskej reči svoje týždenné meditácie pod titulom Harpha Davidica,“ napísal Pilárik.
.
Pilárikova knižka Harpha Davidica
V knižke Harpha Davidica Štefan Pilárik gratuluje Eve Széchy k meninám (24. decembra), čo sú zároveň jej narodeniny, teda deň, ktorý „pamatuje východ z matky na tento svět“. Ale bolo to aj výročie Evinho krstu, čiže deň „v počet věrných zapsaný, v strom života vkořeněný“. Pilárik ju oceňuje za to, že Gabriela opäť priviedla k evanjelickej viere – „Adam k Evě připojen zas“, preto oboch povzbudzuje: „vprostřed manželské zahrádce vůni vzácnu vydávejte, plodní buďte“. Pilárik básnicky pravidelne opakuje výraz AVE EVA alebo EVA AVE, teda Buď pozdravená, Eva. Úryvky:
.
Pilárik dal synovi meno Gabriel - po Illésházym
Počas pôsobenia v Trenčíne sa Štefanovi Pilárikovi narodil ďalší synček, ktorému dal na počesť Illésházyho meno Gabriel. Malému Gabrielovi Pilárikovi bola na krste kmotrou hradná pani Eva Széchy. V r. 1652 však Pilárik ukončil svoj krátke pôsobenie ako dvorný kazateľ Gabriela Illésházyho a jeho manželky Evy a išiel za farára do Beckova. Eva Széchy zomrela krátko po Pilárikovom odchode - mal však na jej pohrebe na jej žiadosť rozlúčkovú kázeň. Župan Gabriel Illésházy o nejaký čas predsa len prestúpil na katolicizmus.
.
Portrét Evy Széchy na Trenčianskom hrade
Na Trenčianskom hrade sa nachádza portrét Evy Széchy, ako to potvrdzuje aj trenčiansky historik Vlastimil Hábl v knihe Ilešháziovci. Tento dobový obraz je zdigitalizovaný aj na portáli Slovakiana, ktorý zachováva slovenské kultúrne dedičstvo. Podľa nápisu na portréte však nejde o Evu Illésházy, rod. Széchy, manželku Gabriela Illésházyho, ale ide o Evu Illésházy, rodenú Korniss, tretiu manželku Gabrielovho brata Juraja Illésházyho - píše sa na obraze. Ako vo svojej knihe píše historik Vlastimil Hábl, brat Juraj Illésházy mal tri manželky, druhou v poradí bola Kristína Kornišová. Nápis na obraze: COMITISSA EVA ILLÉSHAZY. NATA COMITISSA KORNISS. CONSORS III COMITIS GEORGII ILLÉSHAZY.
.
Podklady: Štefan Pilárik: Harpha Davidica, 1652; Štefan Pilárik: Podivuhodný voz Boží, 1958 (z nemčiny preložil J. Minárik); V. Hábl: Ilešháziovci, 2009; Slovakiana: Portrét Evy Ilešháziovej, rod. Séčiovej
