Syn Štefan Pilárik študoval v Bratislave, učil v Senici, bol farárom v Trnave, Modre
Syn Štefan Pilárik sa narodil r. 1644, vyštudoval teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, r. 1667 sa stal rektorom v Senici, kde bol jeho otec farárom. Od r. 1669 pôsobil Štefan Pilárik mladší ako evanjelický farár v Trnave. Po odhalení tzv. Vešeléniho sprisahania časti uhorskej šľachty proti cisárovi Leopoldovi r. 1670 výrazne akcelerovala rekatolizácia krajiny, s čím prišla rozsiahla perzekúcia evanjelickej inteligencie. Už r. 1671 žiadali trnavskí jezuiti na čele s biskupom Jurajom Pongráczom kľúče aj od tamojších protestantských chrámov. Pokračuje cirkevný historik Ján Drobný:
Keď kľúče nedostali, násilným spôsobom rozbili dvere chrámu kalvínskeho, vnikli doň a všetko náradie i obloky porozbíjali; odtiaľ šli ku chrámu slovenských evanjelikov. Tu ženy a devy padli na kolená, bozkávali rúcho biskupovo a slzami, plačom chceli ho nakloniť, aby nechal na pokoji maličký, evanjelikmi vybudovaný chrám. Pongrácz len-len že sa nedal nakloniť, až keď cisársky komisár žiadal chrám otvoriť, povolali zámočníkov, a neskoro večer podarilo sa im otvoriť chrám. Tlupa katolíkov vnikla do chrámu, ale keďže bol večer, biskup zapečatil chrám a nariadil farárom, aby do 8 dní opustili mesto. Na druhý deň bola nedeľa; slúženou v chráme omšou bol evanjelický chrám odňatý.
Štefan Pilárik mladší odišiel napokon do exilu
Štefan Pilárik mladší odišiel po vyhnaní z Trnavy najskôr do Modry, kde začal pôsobiť ako kňaz. Už r. 1674 ho však spolu s ostatnou uhorskou evanjelickou a kalvínskou inteligenciou - kňazmi a učiteľmi, bolo ich do tisíc – povolali na mimoriadny súd do Bratislavy, kde boli paušálne obžalovaní z údajného podielu na Vešeléniho sprisahaní, za čo bol trest smrti a konfiškácia majetku. Zbaviť sa trestu mohli odchodom do exilu. Pilárik odišiel aj so ženou a deťmi do Sliezska, kde bol 8 rokov. V r. 1682, po šopronskom sneme, ktorý rozsudky zrušil, sa Pilárik mladší vrátil do Modry, kde opäť pôsobil ako kňaz. V r. 1688 však znova odišiel do exilu, kde začal pomáhať svojmu otcovi, farárovi v nemeckej Neusalzi. V r. 1691 sa stal oficiálne nástupcom svojho 76-ročného otca na farárskom mieste. Po smrti otca r. 1693 odišiel z Neusalze za farára do Röhrsdorfu a r. 1720 zomrel. Štefan Pilárik ml. mal dcéru Annu, narodenú r. 1671, ktorá s ním išla do exilu, kde sa r. 1689 vydala za maliara Adama Batlovského, autora jediného zachovaného portrétu svojho svokra.
Literatúra:
Š. Pilárik: Výber z diela, 1958
Š. Pilárik: Catechetischer Lehr-Grund, 1693
J. Drobný: Evanjelickí slovenskí martýri, 1929
Blog: Exulant Pilárik dal postaviť v Nemecku kostol pre Slovákov a Čechov. Od r. 1679 stojí dodnes
