Botto: Históriu skutočného Jánošíka som nepoznal, len folklórneho
Skladba Smrť Jánošíkova od Jána Botta vyšla po prvý raz r. 1862 v almanachu Lipa (vtedy pod názvom Smrť Jánošíka). Druhý raz vyšla knižne r. 1880 v Prahe v zbierke pod názvom Spevy Jána Botto. V knižnom vydaní autor vysvetlil, že v časoch, keď báseň písal, históriu reálneho Juraja Jánošíka nepoznal, iba idealizovaný obraz Jánošíka z ľudových piesní:
O histórii Jánošíkovej dozvedel som sa síce len roku 1866; ale čože by som mal z nej, keby som ju dostal i skôr? Nechcel som životopis písať toho „priestupníka“ (zločinca) vo Sv. Mikuláši odsúdeného a popraveného, ale chcel som maľovať toho junáka slobody v ústach slovenského ľudu žijúceho, ktorý rástol v duši jeho po celú päťstoročnú epochu poroby a ktorému onen snáď iba meno, aj to len z čiastky, dať mohol.
V ľudových piesňach sa meno Jánošík často zamieňa s menom Janko
V ľudovej slovesnosti sa často hovorí o zbojníkovi, ktorý sa označuje iba jedným menom – Jánošík, prípadne sa v tej istej piesni nazýva aj Jankom, Janíkom a pod. To zodpovedá Bottovmu Jánošíkovi, ktorý sa nevolá Juraj, ale ho volá Janko, Janíčko a pod. Príklad ľudovej piesne, kde sa strieda meno Jánošík a pomenovanie Janík:
Už v Ľuptove vyzváňajú,
Jánošíka lapať majú.
Už v Ľuptove vyzvonili,
Jánošíka ulapili.
Už ho vedú cez ulicu,
tri milé sa k nemu mecú.
Jedna kvíli, druhá plače,
tretia vzdychá ako vtáče.
Janík, Janík, srdce moje,
čo tu vidíš, všetko tvoje.
Vidím, vidím zoreničku,
prenešťastnú šibeničku ...
Botto napísal Smrť Jánošíka (!), až korektor to zmenil na Smrť Jánošíkova
Názov Smrť Jánošíkova nedal svojmu dielu autor - Ján Botto, ale v roku 1880 jazykový korektor Jaroslav Vlček. Skladba vyšla vo svojom prvom vydaní v almanachu Lipa v roku 1862 pod názvom Smrť Jánošíka (!). Takto ju mal Botto o takmer 20 rokov aj vo svojom rukopise, ktorý bol podkladom pre knižné vydanie. Podľa jazykového korektora Jaroslava Vlčka bol však tvar Smrť Jánošíka „germanizmom“, preto ho zmenil na slovensky „správnu“ formu Smrť Jánošíkova.
Botto: „Smrť Jánošíka“ znie sviatočnejšie než „Smrť Jánošíkova“
Ján Botto s korektorovou zmenou názvu nesúhlasil. O zmene pôvodného titulu „Smrť Jánošíka“ na „Smrť Jánošíkova“ autor napísal, že jeho podoba „Smrť Jánošíka“ znie sviatočnejšie a v poézii sa takáto forma používať môže. Botto, ktorý namietal aj proti ďalším jazykovým úpravám, napr. zmene „mojich bratov“ na „svojich bratov“, či zmene „nad hrobom Kollára“ na „nad hrobom Kollárovým“, korektorovi diela Jaroslavovi Vlčkovi ešte pred vydaním svojej knihy 23. februára 1880 napísal. Úryvok z listu:
Svojich bratov bolo by tiež dobre, ako aj: smrť Jánošíkova, nad hrobom Kollárovým - ale to intímnejšie znie mojich bratov, - sviatočnejšie smrť Jánošíka, nad hrobom Kollára, ako je to aj v bibličtine: syn človeka, cestou diabla atď. užívané. Vo viazanej reči zvlášte i táto druhá forma, bárs sa podobá germanizmu, obstáť môže.
Botto: Vyhadzovať niektoré formy z jazyka je na jeho skazu; treba sa učiť od ľudu
Ján Botto v liste Jaroslavovi Vlčkovi po konkrétnych výhradách voči jazykovým zmenám v jeho diele celkovo odmietol reštrikčný prístup jazykovedcov k slovenčine v krásnej literatúre. Básnik sa vyslovil proti okliešťovaniu rozmanitosti jazykových foriem, najmä ak pochádzajú priamo z reči ľudu. Úryvok z Bottovho listu:
U nás vôbec je ani nemožno ešte, ba ani neužitočno sa toľme kefovať, kde je tvorenie ešte v behu, lebo by to bolo len na skazu reči našej. Nám radšej prichodí formy, slová, frázy krasomluvné práve zhľadúvať, jak odhadzovať. Potom len, keď to bude zobrané a preštudované, možno bude aj zostaviť pravidlá gramatiky a syntaxe také, na ktoré sa opierať bude možno. Dosiaľ to máme len všetko dočasné. Od ľudu sa nám nadbä reč našu učiť (...).
Vlček zmenil názov aj napriek výhradám autora
Po knižnom vyjdení skladby, už s názvom Smrť Jánošíkova, Jaroslav Vlček Jánovi Bottovi 1. júna 1880 napísal, že sa poradil s jazykovedcom Martinom Hattalom a ten tiež odmietol výraz „Smrť Jánošíka“, tak ponechal napriek autorovým výhradám svoj skorigovaný výraz „Smrť Jánošíkova“. Úryvok z Vlčkovho listu Bottovi:
V čom sa mi omluviť prichodí, je ponechanie správnych genitívov „Jánošíkova“, „Svätobojove“ atď. miesto starých „Jánošíka“ etc., čo som urobil na naliehavú radu niektorých vážnych autorít spisovateľských a zvlášte profesora Hattaly.
Po zrušení Matice a gymnázií zmenil Botto nekrvavý zboj Jánošíka na krvavý boj
Ján Botto pripravoval knižné vydanie svojej Smrti Jánošíkovej po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 a následnom zrušení slovenských gymnázií a celonárodnej kultúrnej inštitúcie - Matice slovenskej (Botto bol napr. zakladajúcim členom Matice s vkladom 100 zlatých a aj prvého slovenského gymnázia v Revúcej s vkladom 200 zlatých). Tento maďarizačný tlak na Jána Botta osobne doľahol a prejavil sa aj v jeho úprave Smrti Jánošíkovej. Preto verziu pre knižné vydanie v r. 1880 oproti prvej verzii z r. 1862 trochu pozmenil. Medzi úpravami je aj zmena verša „sem, pane, tie zdrané sedliacke mozole“ na verš „sem, pane, tie zdrané slovenské mozole“. Básnik napríklad zmenil aj Jánošíkov „nekrvavý zboj“ na „krvavý boj“:
Zbíjal som ja, zbíjal, nie na rôček prvý,
ale som nevylial kvapku ľudskej krvi.
Zbíjal som ja, zbíjal, celých rôčkov sedem,
ale sa pred Bohom zato báť nebudem! (verzia z roku 1862)
Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal,
čiernu krv tyranov trávniček popíjal;
zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:
a vy že odkedy ten biedny ľud drete?! (verzia z roku 1880)
