.
Štefánik zachránil na Tahiti drevoryty Gauguina; žena z nich mala plot
V roku 1910 vyslali francúzske odborné kruhy mladého slovenského astronóma, pôsobiaceho od r. 1904 v Paríži, Milana R. Štefánika na vedecké pozorovania na Tahiti. Štefánik, neskorší vojnový diplomat a spoluzakladateľ Československa, vedel, že práve tam strávil francúzsky maliar Paul Gauguin (zomrel r. 1903) podstatné obdobie svojho života, preto chcel na ostrove hľadať jeho stopy. Našiel ich na nečakanom mieste – niekoľko Gauguinových drevorezieb bolo v plote jednej domorodkyne. Štefánik ich priviezol do Paríža, kde sa v tom čase priatelil so skupinou tam žijúcich českých umelcov. Jeden z nich, výtvarník Tavík František Šimon, vo svojich pamätiach o Štefánikovom pobyte na Tahiti napísal:
Po bližším seznámení s ostrovany a navázaní přátelských styků podařilo se Štefánikovi v chatrči jedné domorodé ženy – snad bývalé to milenky nebo ženy Gauguinovy – nalézti v plotě dvorku zastrčená prkénka s řezbami Gauguinovými. Pátraje dále našel u ženy i dřevěnou bohatě vyřezávanou dosu, již „prý“ si Gauguin na tabák vyrobil. Jinde získal i velký relief řezaný do dřeva, a tak získal slušnou kolekci Gauguinových prací pro svoji soukromou sbírku.
.
Štefánik získal aj drevoryt Gauguinovej družky Pahury; možno rovno od nej
Po nečakanej Štefánikovej smrti r. 1919 sa jeho pozostalosť dostala do Prahy, aj s Gauguinovými štočkami, teda v dreve vyrezanými negatívmi obrazov, ktoré po odtlačení na papier vytvoria grafické dielo. V minulosti bolo urobených niekoľko sérií odtlačkov z týchto štočkov, niektoré sa nachádzajú v slovenských galériách. Na jednej z grafík možno identifikovať Pahuru – Gauguinovu tahitskú družku, s ktorou žil v rokoch 1896-1901. Poznať ju podľa toho, že ide o zjednodušený obraz Gauguinovej maľby s názvom Te Arii Vahine z r. 1896, na ktorom, ako je známe, je Pahura. Preto nie je vylúčené, ba dokonca je možné, že žena, u ktorej Štefánik našiel Gauguinove drevoryty, bola práve Pahura.
.
Gauguinova Pahura vs. Manetova Olympia
Gauguinov obraz Te Arii Vahine možno chápať aj ako reakciu na obraz Olympia od Francúza Edouarda Maneta z r. 1865. Olympia sebavedomo ponúka svoje telo ako tovar. Pahura, ktorú Gauguin nazval na obraze v tahitskom jazyku kráľovnou (Te Arii Vahine), má síce podobnú pózu a je nahá, dielo však vyznieva v súlade s predstavou autora o nepokazenom svete domorodcov a úprimnosti, nie vypočítavosti ich lásky. Gauguin považoval tento obraz po namaľovaní za svoj najlepší. V apríli 1896 v liste priateľovi Danielovi de Monfreid ocenil aj „zvučnosť farieb“ na obraze:
Je viens de faire une toile de 130 sur un mètre que je crois encore meilleure que tout auparavant : une reine nue, couchée sur un tapis vert, une servante cueille des fruits, deux vieillards, près du gros arbre, discutent sur l'arbre de la science ; fond de rivage ; ce léger croquis trembloté ne nous donnera qu'une vague idée. Je crois qu'en couleur je n'ai jamais fait une chose d'une aussi grande sonorité grave. Les arbres sont en fleur, le chien de garde, les deux colombes de droite roucoulent.
.
Literatúra: T. F. Šimon: Štefánik po Gauguinových stopách na Tahiti, SNG, Puškinovo múzeum v Moskve, B. Danielsson: Gauguin v Polynézii
