.
Inšpektor Zay: Pomaďarčovanie je rozumné
Dňa 8. septembra 1840 zvolili za generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi a škôl v Uhorsku Karola Zayho. O dva dni, 10. septembra, mal inštalačnú reč, v ktorej si za úlohu otvorene určil pomaďarčenie Slovákov. Je to údajne v záujme európskej vzdelanosti. Úryvok z prejavu, ktorý dal Zay vytlačiť aj v češtine, vtedy spisovnom jazyku slovenských evanjelikov:
Tato všeobecná důležitost jest národnosti naší rozkvětování; a poněvadž národní život bez jazyka národního místa nemá – vlasti naší pomaďarčování! (...) Ale tu hlas marného chlubení, na moc se odvolávající pýcha umlknouti musí, tu pomaďarčování ve vyšším smyslu bráno budiž; poněvadž jeho vítězství jest rozumnost a vydobytí věčných práv soustavní (constitucionální) svobody; jeho pak potlačení jest tolik, co europejské vzdělanosti do onoho temnosti a neumělosti středověku pohřížení. Nebo maďarská řeč z ohledu své samostatnosti může v toliko rozviňování vlastního, to jest maďarského živlu účinkovati, kterýžto živel z ohledu našeho položení, náhledů, duchovního i tělesného dobrého přirozeně a nevyhnutedlně jen rozumnosti, času přiměřené vzdělanosti a zákonní svobodě holdovati může; když naproti tomu rozvinutí Slovanstva netoliko rozvinutí maďarskému živlu, o našem obecném dobrém nás ubezpečujícímu přímerně přítrž činí: ale tím i cizího živlu símě ve vlasti se rozsívá a k bujnému zrůstu proniká.
.
Zay napísal list Karolovi Štúrovi, bratovi Ľudovíta. Varoval ho
V októbri 1840 sa po dvoch rokoch štúdií v nemeckom meste Halle do vlasti vracal Ľudovít Štúr, ktorý predtým učil na slovenskej katedre na bratislavskom evanjelickom lýceu. O Štúrovom návrate sa dozvedel aj nový školský inšpektor uhorskej evanjelickej cirkvi Karol Zay, ktorý 8. októbra 1840, teda pár dní pred príchodom Ľ. Štúra do Uhorska, napísal list jeho bratovi Karolovi Štúrovi, rektorovi modranského gymnázia. Zay v liste varoval Ľ. Štúra, aby nezakladal na lýceu slovanskú katedru. Zároveň mu odporučil, aby sa vysťahoval z Uhorska (do tzv. dedičných krajín), ak sa chce venovať slovanskej lingvistike. Úryvok zo Zayho listu K. Štúrovi (preklad z latinčiny Jozef Ambruš):
Dozvedel som sa, že pán brat Vašej Slovutnosti (teda Ľudovít Štúr), vracajúci sa z Halle, usiluje sa o to, aby sa na lýceu bratislavskom zriadila katedra reči slovanskej. Tu nemá sa brať do ohľadu moja súkromná mienka, ale duch a jasný zmysel krajinských zákonov, oprený o želania a vyššie nariadenia vlády, v súvislosti ktorých nielenže by sa nenapomáhalo zriadenie podobnej katedry, lež keby bola aj zriadená, čoskoro by sa musela zrušiť a vrchnosť, ktorá by ju povolila, vzala by na seba ťažkú zodpovednosť a proti zakladateľom by sa prísne zakročilo. (...) Priateľsky radím, ak by sa pán brat Slovutnosti Vašej, ako počúvam, bol zasvätil vzdelávaniu reči slovanskej, aby sa snažil nájsť zakotvenie v dedičných krajinách, čo sa mu iste podarí, lebo tu, ak neupustí od svojho predsavzatia, sotva ujde nepriaznivému osudu.
.
Štúr Zaymu: Nechcem sa vysťahovať, chcem sa venovať vzdelávaniu Slovákov
Ľudovít Štúr následne 25. októbra 1840 Karolovi Zaymu napísal list, v ktorom sa mu „poďakoval“ za radu, aby sa vysťahoval z Uhorska, dodal však, že z Nemecka sa vrátil s úmyslom učiť v Uhorsku, čomu sa chce aj skutočne venovať. Doplnil, že ak by sa mu malo stať „niečo zlého“, vytrpel by to. Úryvok zo Štúrovho listu (preklad z nemčiny Jozef Ambruš):
Naposledy čo najsrdečnejšie ďakujem Vašej grófskej Milosti za tú, ako som o tom hlboko presvedčený, dobre mienenú radu, aby som sa vysťahoval do iných dedičných štátov, ak by som sa chcel zapodievať vzdelávaním slovanskej reči. (...) lež došiel som s čistým úmyslom verne slúžiť svojej milej vlasti a niečo osožného jej preukázať. (...) Ak by sa mi malo stať niečo nepríjemného, ba zlého, čože viac by som urobil, čo viac vytrpel, než čo vyžaduje to najšľachetnejšie v humanite, vzdelávanie národa.
.
Zay napísal Štúrovi list
Karol Zay vzápätí - 31. októbra 1840 - poslal Ľudovítovi Štúrovi list, v ktorom mu napísal, že slovanská katedra na lýceu vôbec nie je potrebná, pretože v záujme Uhorska vraj nie je rozvoj reči Slovanov, naopak, treba ich podľa neho pomaďarčiť. Pomaďarčenie je podľa Zayho v záujme kultúry a slobody. Rozvoj slovanského jazyka by podľa neho pomáhal šíreniu ruského vplyvu. Úryvok zo Zayho listu Štúrovi (preklad z nemčiny Jozef Ambruš):
Vašou povinnosťou je pracovať za vieru a vlasť = maďarizmus, a nie rozfrčkáriť svoj krásny talent lingvistickým bádaním, aby ste sa, pohrúžený v ňom, napokon spolu s mnohými inými, aj keď bona fide, nezobudili pri plieskaní kančuky. (...) Aby sa mohla táto veľká úloha vykonať, je predovšetkým potrebné vyvarovať sa všetkým, aj najvzdialenejším dotykom s oným silným nepriateľským elementom, a jeho nevedomých nositeľov - uhorských Slovanov, pomaďarčiť: ak sa to zamešká, (...) potom nám už nič iného nezostane, iba dať zbohom kultúre, slobode, protestantizmu. (...) Ale nech je to už akokoľvek, verní zástancovia inteligencie, duchovného pokroku, a na ich čele protestanti, nikdy neobetujú veľké záujmy ľudstva nijakému subjektívnemu záujmu, a už najmenej etymologickým bádaniam a lingvistickým cvičeniam, a nebudú napomáhať káru šírenia rusko-gréckeho živlu. Aj keby toto všetko podporovatelia uhorského Slovanstva vyhlasovali za výmysly, alebo bona fide to za také pokladajú, jednako je najsvätejšou povinnosťou tých, čo sú bližšie oboznámení s politickými pomermi, a majú pred očami nielen záujmy protestantizmu, ale aj záujmy ľudskej všeobecnej kultúry a inteligencie, aby boli na stráži a aby sa nedali ani krásnymi slovami učičíkať, ani nejakým prejavom moci si strachu nahnať, lež musia s naprostou ráznosťou pracovať za veľký cieľ - pomaďarčenia Uhorska.
.
Štúr sa vrátil na lýceum, mal veľkú podporu poslucháčov
Ľudovít Štúr sa napriek Zayho názorom vrátil na slovenskú katedru na evanjelickom lýceu. Katedru viedol Juraj Palkovič, ktorý ho v novembri 1841 vymenoval za svojho námestníka. Podľa historika Ruda Brtáňa študovalo na konci školského roku 1842/3 na lýceu 207 študentov. Na začiatku školského roka 1843/4 mal Štúrov Slovanský ústav (kde sa cvičili v materinskom jazyku) na škole 67 členov. Teda asi tretina školy mohla byť pod silným vplyvom Štúra. Štúrov žiak bol aj Ján Francisci. Vo svojich pamätiach napísal:
Tam Štúr vyučoval, že dejepis nemá záležať len z vypočítania faktov a udalostí ako nesúvisiaceho a bez vnútornej myšlienky materiálu. Ale že treba v tých svetových udalostiach a dejoch hľadať a skúmať základnú myšlienku a ideu vývinu človečenstva. (...) Takýmito vysvetlivkami a vývodmi bol každý cítiaci a mysliaci poslucháč oduševnený až do extázy za svoj národ a za Slovanstvo, lebo videl že Slovenstvo a Slovanstvo zahynúť nesmú, ale vyvíjať a rozvinúť sa musia neomylnou potrebnosťou historického vývinu človečenstva za uskutočniteľa a nosiča zvrchovanej úlohy človečenstva.
.
Štúra r. 1843 odvolali z miesta učiteľa na bratislavskom lýceu
Dňa 8. októbra 1843 však školský inšpektor bratislavskej evanjelickej cirkvi Jozef Bajcsy zakázal Štúrovi učiť, lebo vraj jeho príchod na lýceum r. 1841 nepotvrdil patronát školy. Takúto výhradu po dvoch rokoch Štúrovho námestníctva považovali jeho stúpenci za zámienku s cieľom odstrániť ho. Dňa 31. decembra 1843 však bratislavský evanjelický konvent (orgán, ktorý rozhodoval o lýceu) za prítomnosti generálneho školského inšpektora Karola Zayho odvolanie Ľudovíta Štúra definitívne potvrdil. S odchodom Štúra zanikol aj Slovanský ústav, v ktorom sa slovenskí študenti zdokonaľovali vo svojej reči. Niekoľko dní potom, 23. januára 1844, Štúrov bývalý žiak Ján Francisci, ktorý bol v Bratislave a dianie okolo Štúra sledoval, svojmu bývalému spolužiakovi Augustovi Škultétymu, evanjelickému kaplánovi v Tisovci, napísal, že za Bajcsyho rozhodnutím zosadiť Štúra stál Zay. Úryvok z Francisciho listu:
Bajči sa osvečil (pred Braxatorisom, modranským notárom), že by proti nám nič nebol robil, keby ho Zay a ešte druhí, bezpochyby Jesenák, neboli pohuckali. Tak teda šade len Zay a Zay!
Viac: Listy Ľ. Štúra, Listy J. Francisciho, Inštalačná reč K. Zayho, J. Francisci: Vlastný životopis
