Marta Weissová (vydatá Wise) sa narodila 8. októbra 1934 v židovskej rodine v Bratislave. Mala jedného brata a sedem sestier. Jej otec Eugen Weiss bol podnikateľ s textilom, bývali na Palisádach. Keď sa po vzniku Slovenského štátu r. 1939 začal protižidovský teror, rodičia poslali deti k príbuzným do Maďarska. R. 1944 však Maďarsko obsadili Nemci, tak rodičia, ktorí sa skrývali na Slovensku, vzali deti späť. Martu a jej sestru Evu poslali pod zmenenou identitou do Nitry, kde ich však úrady objavili a poslali do zberného tábora do Serede. Dňa 3. novembra 1944, po trojdňovej ceste v neľudských podmienkach vo vagóne pre zvieratá, ich doviezli do koncentračného tábora v Osvienčime. Marta mala 10 rokov. Pamätá si, ako jej horúcou ihlou tetovali na ruku číslo. „Hrozne to bolelo. Bola som malá, vychudnutá a bála som sa," povedala v jednom zo svedectiev. Aj so staršou sestrou Evou ju umiestnili v bloku, kde robil medicínske pokusy s deťmi nacistický lekár Josef Mengele. Pichali im experimentálne injekcie a často im brali krv. Marta sa nikdy nedozvedela, čo bolo v injekciách. Deti boli vyhladované, Marta tajne prehľadávala odpadky, za čo mohla byť aj smrť - hľadala šupy zo zemiakov. V januári 1945 ruská armáda oslobodila Osvienčim, následne deti nakrútil na film ruský kameraman. Niekoľko mesiacov sa zotavovali v nemocnici. V júni 1945 sa rodina Weissovcov opäť stretla, Martini rodičia aj jej súrodenci vojnu prežili - okrem sestry Judity, ktorá v Osvienčime zahynula. V r. 1948 odišli z Bratislavy do Austrálie, Marta sa neskôr vydala a založila si vlastnú rodinu. V staršom veku sa presťahovala do Izraela. Jej sestra Eva Weissová (vydatá Slonim) napísala o ich minulosti knihu, ktorá vyšla aj v slovenčine.
Zdroje: USC Shoah Foundation, Yad Vashem
