trochu z histórie:
Hrad bol z časti konzervovaný, veža bola dokonca dostavaná a dodala hradu jeho typickú siluetu. Stavba hradu je datovaná do polovice 13. storočia, kedy sa postavilaveža a palác. Hrad vtedy patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Postupnesa rozširoval a v rokoch 1431-1458 patril medzi hlavné strediskáhusitských vojsk na Ponitrí. V 16. storočí pribudlo v rámci opevňovaniaproti Turkom ďalšie nádvorie. Dotkli sa ho aj stavovské povstania,posledná oprava sa uskutočnila v 18. storočí, potom už pustol. Dnes hokonzervuje obec Podhradie.
legenda:
Starý hradný pán žehnal láske svojej dcéry Márie a zemianskeho synaJanka. No prv ako sa stihli zaľúbenci zobrať, Janko musel ísť bojovaťproti Turkom. Situáciu chcel využiť hradný pán Tematína, ktorý boltajne do Márie zaľúbený. No darmo dobýjal jej srdce a tak sa uchýlil kpodlosti. Hoci Janko svojej milej denne písal listy, Tematínskeho drábivždy poslov chytili a listy zhabali. A tak sa Marienka hrozne trápila,že či jej milý vôbec žije. A vtedy sa tematínsky pán uchýlil knajpodlejšiemu činu. Poslal sfalšovaný list Márii, v ktorom sa písalo,že Janko vo vojne zahynul. Netušil, že ten sa práve vracal naTopoľčiansky hrad. Mária dostala list a to jej zlomilo srdce. A tak keďJanko klopal na bránu hradu, vítal ho hlas umieráčika. Prišiel neskoro,Mária práve zomrela. A hrozný hlas umieráčika doľahol i na hrad Tematína z jeho hlasu hradný pán zošalel.
Na hrad sa dostaneme z obce Podhradie za 10 minút po zelenej turistickej značke s odbočkou.
Dosť bolo teórie teraz Vám ponúkam pár fotiek.

Pohľad na zrúcaninu hradu z pravoboku.

Vchod do hradného nádvoria.

Nádvorie - hlavná a nasjstraršia časť opevnenia.


Veža - symbol hradu.

Vo veži - historiské fotografie.

Vo veži - pohľad do doliny.

Pohľad z veže na časť nádvoria a kaplnky (vpravo dolu).

Pohľad z veže smerom na Považský Inovec.

Pohľad z veže do centrálnej časti hradu.

Vo veži.


Zástava obce podhradie.

Vo veži - histrorické fotografie i fotografie z rekonštrukcie hradu.

Pohľad na vnútorné hradné nádvorie.

foto: Róbert Kekiš