V Kuvajte stojí liter benzínu v prepočte na naše koruny približne 6 Sk. Liter pitnej vody stojí bežne okolo 10 Sk. Lacný benzín a vysoký životný štandard prispieva k enormnému nárastu počtu dopravných prostriedkov. V tomto štáte, ktorý sa dá prirovnať veľkému mestu obkolesenom púšťou, je len registrovaných cez 950 000 automobilov. Na cestách možno vidieť najnovšie modely najdrahších áut na svete, žiadne staré ošúchané rárohy.
Vysoká hustota automobilov na cestách spôsobuje často kolaps dopravy, napriek tomu že cestný systém je veľmi rozsiahly a moderný. Pozostáva zo 7-ich hlavných 3-4 prúdových diaľníc smerujúcich z východu na západ, zvaných ringy. Tie pretína ďalšia séria diaľníc lúčovite vychádzajúcich zo srdca hlavného mesta Kuvajt City smerom na juh /je ich pekne vidno na obrázku/. Takže je veľmi jednoduché zorientovať sa a dostať sa z jednej časti Kuvajtu do druhej. Prirodzene, pokiaľ neuviaznete v zápche počas dopravnej špičky. Vyhliadky cestnej dopravy do budúcna sú lepšie. Vláda hodlá do nej investovať niekoľko miliárd amerických dolárov. Plánuje sa postaviť metro, ešte dokonalejšie nadjazdy a podjazdy.
Cestné značky sú v arabštine aj angličtine. Jazdí sa v pravom jazdnom pruhu. Na diaľniciach je všeobecne najrýchlejší pruh okrajový ľavý. Ale v Kuvajte to nie je pravidlom. Skôr tu platí - kde je miesto, tam urobím „myšičku”. A tak je celkom bežné, že na predbiehanie je používaný aj ten najpomalší pravý pruh. Skrátka, jazdí sa krížom - krážom. A najčastejšie bez blinkerov. Takže si musíte domyslieť, kam tak to auto pred vami a vedľa vás asi bude chcieť odbočiť a musíte byť neustále v strehu. Rýchlostný limit je 120 km/h, v mestských častiach 45-60 km/h. Na niekoľkých úsekoch diaľníc, na niektorých hlavných cestách a na križovatkách sú umiestnené digitálne kamery, ktoré vás cvaknú po prekročení rýchlosti. Lenže tieto kamery sú už dávno „opozerané”, takže pred nimi sa jazda spomalí a za nimi znova zrýchli na maximá.
Používanie bezpečnostných pásov je povinné, ale ignorované. Nie je zvláštnosťou, keď vidíte sedieť na prednom sedadle dieťa mladšie ako 10 rokov, alebo hneď niekoľko detí. Alebo dospelého s malým dieťaťom na kolenách. Zo začiatku vo mne vyvolávali obrázky ako napríklad matka drži v jednej ruke dieťa v perinke a druhou rukou šoféruje prekvapenie v podobe vytreštených očí. Ale dnes sa na toto všetko pozerám bez vzrušenia. Zvykla som si.
Postrachom a hororom pre začínajúcich šoférov sú kruhové objazdy. Ani tu sa nedodržujú dopravné predpisy. Sú vždy prepchaté a doslova sa v nich pohybujete slimačím tempom. Ak vám ktosi ukáže cez otvorené okno ruku s prstami zovretými do tvaru hruštičky, znamená to Počkaj!, teda konkrétne na „kruháči” toto gesto predstavuje Počkaj, ja idem prvý!
Človek potrebuje na kuvajtských cestách riadnu dávku trpezlivosti. A odvahy. Kuvajt je známy ako raj zlých, agresívnych, netolerantných šoférov, nerešpektujúcich, ba dokonca neznalých najzákladnejšie dopravné predpisy, čo vedie k frekventovaným a často smrteľným nehodám /viď foto nižšie/. Nehody sa väčšinou riešia podľa „narazeného predku” – teda kto má havarovanú prednú časť karosérie, je vinný (aj keď je v tom nevinne).
Dopravné priestupky sú kasírované raz za rok a všetky naraz – pri povinnej technickej kontrole vozidla.
Najväčšou špecialitou ciest, vytvárajúcou mnohokrát život ohrozujúce situácie, sú indovia, ktorí paradoxne často pracujú ako šoféri v súkromí Kuvajťanov. A tiež komplet zahalené arabské ženy. Týmto vláda už pred rokmi udelila zákaz šoférovania z bezpečnostných dôvodov, a tento rok v januári zákaz sprísnila kvôli ochrane pred terorizmom. Že nechápete prečo? Práve pod závojom môže ukryť svoju tvár hocikto...
Naopak motorkári si môžu prísť na kuvajtských cestách na svoje. Preháňajú sa hore – dolu, predvádzajú sa, počas jazdy si radi vyskočia na sedadlo. Nieraz som bola svedkom toho ako šofér so spolujazdcom vyrábali rôzne akrobatické kreácie (podliezanie sa, preskakovanie sa,...) na ženúcej sa motorke. A polícia? Tá sa všetkému len v tichosti prizerá.
Ďalšou osobitosťou kuvajtských ciest je používanie klaksonu. Ak stojíte sekundu dlhšie na križovatke ako sa objaví zelená, už ste na to upozorňovaní šoférmi stojacimi v rade za vami. Zavadziate niekomu v ceste, nervózne vám dá trúbením najavo, aby ste mu uhli. Čiže sa trúbi takmer všade a stále.
Veľakrát vidíte auto, ktoré má počas jazdy zapnuté všetky štyri smerovky. Nie na znamenie nebezpečnej situácie, ale vyjadruje to buď „Toto auto je nové!”, alebo „Idem sa ženiť!”. Jednoducho - chcem vás upozorniť na to, že mám dobrú náladu!
Kuvajtské cesty sú najmä v prvých dňoch pre nováčika v Kuvajte zážitkom, na ktorý sa len tak nezabúda. Nestíhate otvárať oči, nestíhate sa čudovať a veľakrát sa pristihnete pri tom, ako z plného hrdla používate slovník sprostých výrazov.
Slovenskí šoféri, vážte si, že naše cesty majú od podobnej divočiny ďaleko ďalekoooo!!
Takto zdemolované autá, odstavené pri ceste (niekedy i niekoľko dní), žiaľ nie sú dostatočnou výstrahou pre šoférov obľubujúcich šialene vysoké rýchlosti.
/Fotografie sú prebraté zo stránky www.crazyshit.org/
Rýchlosť - krátka cesta do väzenia či k smrti
/autor foto: Radovana Keliarová/
Na záver reálny pohľad na kuvajtské cesty v čase, keď spŕchne.
/Foto je prebraté z internetu/
