Radovana Keliarová
Život v Alta Badia
„Bóóóže, kam sa to zase trepem!?“, zalamentovala som v duchu v posledný májový deň trmácajúc sa cestami-necestami Južného Tirolska. Narastajúce obavy z neznáma, nekonečnosť šialených serpentín a prichádzajúcu nevoľnosť som sa snažila kompenzovať hľadením cez okennú tabuľu. Tam vonku to bolo ako v rozprávke. Nad sýtozelenými horskými lúkami sa týčili obrovité skalné steny bielošedej farby. Dolomity.
