Keďže Kuvajt neprikladá dôležitosť cestovnému ruchu vo vlastnej krajine, o Failake som sa dozvedela najmä z rozprávania mojich kuvajtských pacientiek a o čosi málo informacií som získala prostredníctvom internetu. Často tu je opisovaný ako krásny ostrov, hodný videnia. Tiež s upozornením na prípadné nebezpečenstvo mín – totiž počas vojny v perzskom zálive bolo pobrežie Failaky husto zamínovane Iráčanmi a je možné, že niektoré míny ešte neboli detekované.
Ešte pred piatimi rokmi (teda nie je to tak dávno) nebola Failaka prístupná kvôli tejto skutočnosti verejnosti. Američania tu mali základňu, ktorá mala postupne očistiť ostrov od ničivých zbraní.
V apríli tomu boli dva roky, čo sme spolu s kamarátkou Eliškou podstúpili riziko stretnutia s nevybuchnutou mínou a nasadli na trajekt smer Failaka. Trajekt v tom čase premával raz denne a bolo zjavné, že už nejaký ten rôčik brázdi vlny zálivu. Prepravoval najmä vojakov slúžiacich na tomto ostrove, a až potom slúžil pre malú skupinu zvedavých turistov, miestnych víkendových piknikárov a len zopár bývalých obyvateľov tohto ostrova, ktorí pomaly rekonštruujú svoje schátralé a bombami zničené príbytky. Väčšinu domov totiž odkúpila od pôvodných majiteľov kuvajtská vláda pre svoje vojsko, ktoré ešte i v súčasnosti využíva územie ostrova na vojenské cvičenia.
Cesta na 20 km vzdialený ostrov od hlavného mesta Kuvajt City trvala 1,5 hodiny. Len čo sme vkročili na pevninu, vojenská polícia nám odobrala idetifikačné karty a pasy – zo sprísnenych bezpečnostných dôvodov. Tieto opatrenia sa zaviedli v októbri v roku 2002 po teroristickom útoku dvoch civilistov s kuvajtskou národnosťou - sympatizantov skupiny Bin Ládina. Zabitý bol jeden americký vojak a niekoľko ďalších bolo zranených. Nakoniec boli odvetnou reakciou američanov zabití i obaja útočníci. Stalo sa to počas vojenského cvičenia. Doklady nám boli vrátené až pri odchode z ostrova. Na ostrove sme nenašli žiadne informačné centrum, ktoré by vám podalo potrebné info o tejto oblasti, či odporučilo nejaké miesta, ktoré by stáli za videnie.
A tak sme hneď po príchode na ostrov absolvovali pešiu túru po blízkej dedine nachádzajúcej sa v troskách. Na konci prechádzky sme úplnou náhodou natrafili na okoloidúce vyhliadkové vozidlo, ktoré premávalo po ostrove a ukazovalo náhodilým záujemcom jeho krásy – púšť, poriedko rastúce palmy a ruiny kedysi obytných domov.
Prejdite kurzorom po obrázkoch a tie sa zmenia na iné obrázky (majte strpenie, možno to chvíľu potrvá :)
Ďalším náhodne objaveným miestom našej zábavy a kultúrneho vyžitia na ostrove bola oáza Heritage Village, mini rezortík, ponúkajúci návštevníkom pohľad na tradičnú architektúru a život v minulosti.
Naďabili sme aj na Motel so 4 hviezdičkami :), a tiež reštauráciu.
Vyhliadky Failaky do budúcna sú priaznivejšie - kuvajtská vláda plánuje jej rekonštrukciu a chce z nej urobiť veľkú turistickú destináciu. Do tohto projektu hodlá investovať niekoľko biliónov USD. Rovinatý púštny ostrov s rozlohou 24 km2 by sa tak mal zmeniť v priebehu niekoľkých rokov na luxusný dovolenkový rezort s hotelmi, chatkami a zábavnými centrami.
Ale kým sa tak stane, prajem našim a aj tým ostatným archeológom, aby sa im na Failake darilo a aby vykopali ešte mnoho podobných pokladov.
Foto: ja
