Život v Alta Badia

Po ôsmych hodinách strávených v osemmiestnom minibuse sme sa konečne dostali do srdca talianskych Dolomitov – do krajinky zvanej Alta Badia. Táto oblasť patrí do provincie Bolzano v Južnom Tirolsku celkom na severe Talianska. Pôvodne bola dlhé stáročia súčasťou habsburského Rakúska, ale po jeho porážke Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne ju spolu s ostatnou časťou Južného Tirolska získalo Mussoliniho Taliansko. Odvtedy sa udialo mnoho zmien, nechýbalo tu ani násilie. Dnes má provincia Bolzano značnú územnú autonómiu.

Ladinci
Po príchode do Alta Badia som si ako prvé všimla niektoré dopravné značenia v troch jazykoch – v nemčine, v taliančine a až neskôr som bola poučená o názve a význame tretieho jazyka – ladinčiny. Ide o veľmi starý retorománsky jazyk s latinskými koreňmi, o akúsi zlátaninu taliančiny, španielčiny a francúštiny. V piatich údoliach talianskych Dolomitov ním rozpráva viac ako 30 000 ľudí, v niektorých je dokonca súčasťou administratívy a školstva. V mnohých domácnosťach je jazykom číslo jeden napriek tomu, že oficiálnymi jazykmi v Južnom Tirolsku sú nemčina a taliančina.
V ladinčine sa publikujú časopisy, noviny, knihy, školské učebnice, ale najmä detské knižky. S výučbou tohto jazyka sa začína už v škôlke a pokračuje sa ňou i počas povinnej školskej dochádzky. Z cudzích jazykov sa najväčšej obľube teší angličtina.
Ladinci žijúci v Alta Badii sú teda trilinguálnou komunitou. Sú hrdí na svoje tradície a s radosťou o nich rozprávajú každému cudzincovi, ktorý prejaví čo len najmenší záujem. Počas sviatkov sa ešte i dnes obliekajú do krojov. V prvom rade sa považujú za Ladincov, a potom za členov rakúskej menšiny v Taliansku. Keď im poviete, že sú Taliani, alebo nebodaj Nemci, ktorých príliš v láske nemajú, urazia sa.

Juhotirolská mládež
Nerobí si hlavu zo zlých známok, učí sa len pre seba. Decká pritom využívajú veľkú tvorivosť – novú látku vysvetľujú spolužiakom napríklad na základe vlastne vytvorenej prezentácie v PowerPointe. Inak sú to deti také ako tie naše slovenské. Majú tie isté problémy či už s rodičmi, spolužiakmi alebo láskami. V čom sú však predsa len trošku iní, je zodpovednosť k životu a disciplína. Nie je zvláštnosťou, keď vidíte počas školských prázdnin brigádovať už 15-ročných teenegerov. Do práce ich nikto nenúti, robiť idú z vlastnej iniciatívy. Na vysokoškolskom vzdelaní si veľmi nezakladajú, mnohí nemajú ani maturitu. Posudzovanie typu „Nemáš diplom, a teda si niečo menej“, tu nemá miesto. Dôraz sa kladie na zručnosť a na to, čo človek skutočne dokáže. Podľa toho je aj ohodnotený.

Práca v Alta Badii
V minulosti živilo obyvateľov tejto oblasti najmä farmárstvo a remeselníctvo. Dnes ich živí hoteliérstvo, rezbárstvo a známe sezónne turistické a lyžiarske strediská, ktoré majú čo ponúknuť v lete i v zime. Pracovná doba je oficiálne osem hodín, neoficiálne veľakrát dlhšia ako 9 hodín. Typická je poobedňajšia siesta, počas ktorej sú zatvorené obchody, a tiež mnohé reštaurácie. Pracuje sa 6 dní v týždni.
Nezamestnanosť je tu minimálna a príjem na osobu patrí k najvyšším nielen v Taliansku, ale aj v Európskej únii. A tak je celkom bežné, že tu stretnete zamestnaných talianskych južanov, Nemcov, Srbov, Chorvátov, Slovákov, Čechov, Poliakov i Ukrajincov. V baroch a krčmičkách sa nebojte prihovoriť k čašníkom po slovensky - pravdepodobnosť, že to bude váš krajan, je veľká. Ja som sa tak z nevedomosti na čas „obrala“ o spoločnosť sympatických Sloveniek. Asi tri týždne som si u nich objednávala po anglicky. Jedného dňa som pri barovom pulte nahlas zarozmýšľala, že pivo si nedám, pretože doň dávajú vodu. Spoza pultu sa ozvala čašníčka a urazeným tónom poznamenala po slovensky: „Ja do piva vodu nedávam!“. Tak som spoznala niekoľko fajn slovenských vysokoškolákov, ktorí si sem prišli na leto privyrobiť.

Zábava a voľný čas po juhotirolsky
Doménou mladých sú diskotéky, bary a krčmičky. Starší uprednostňujú posedenie so známymi v reštaurácii alebo pri rodinnom krbe. Fajčenie vo vnútri všetkých verejných budov je prísne zakázané.
Voľný čas, ktorého som veľa ja osobne kvôli práci nemala, možno využiť návštevou múzeí, pamiatok v blízkych mestečkách a väčších mestách Bressanone, Brunico alebo Bolzano. A samozrejme prechádzkami a túrami po okolitých kopcoch. V zime je Alta Badia rajom pre lyžiarov.
Pikoškou je „prístup“ na internet. Internet café tu takmer žiadne nenájdete. Ak náhodou na nejaké narazíte, k PC vás pustia len po predložení identifikačného dokladu, z ktorého si vzápätí urobia kópiu. Špeciálny software majiteľa informuje, ktoré webstránky ste navštívili. Svoje konanie ospravedlňujú tzv. Antiteroristickým zákonom, ktorý talianska vláda prijala v júli 2005. Niektoré exkluzívnejšie hotely majú Wifi pripojenie, ale prístup majú len turisti s vlastným laptopom.

Architektúra
Je typicky tirolská a vzhľadom k minulosti si udržuje svoj nemecký ráz. Nenájdete tu žiadnu novodobú stavbu. Z materiálu prevláda drevo. Počas letnej sezóny sú obytné domy a hotely obsypané kvetmi, hlavne muškátmi. Miesto stavania supermoderných víl tiroláci investujú medzi sezónami radšej do cestovania po svete.

Kuchyňa
Alta Badia chutí cestovinami a pizzou na všakovaký spôsob, syrovými špecialitami, opekanými chlebíkmi (toastami), silnou minikávou mocca (ktorá je vypitá behom 10 sekúnd), cappuccinom a kvalitným vínom. Je to akási zmeska talianskej a rakúskej kuchyne. Zážitkom bolo pre mňa rizoto s „pino mugo“, teda s omáčkou z pomletého ihličia kosodreviny. Chutilo i voňalo omamujúco. Nesmiem opomenúť nielen medzi Slovákmi obľúbený nápoj „Spritz“ - mix bieleho vína Prosseco, minerálky, kvapky Aperolu a kúsku pomaranča. Tento sladučký drink vám zaručene aj v blbej nálade vykúzli úsmev na tvári.

Po predchádzajúcich pracovných skúsenostiach na Blízkom východe, som si do Alta Badia priniesla batoh plný obáv a predsudkov. Pomaličky ho vyprázdňujem, aj keď ani tu človek nemá na ružiach ustlané, neraz musí zatnúť zuby a pevne držať emócie na uzde. Zárukou prežitia aj v tých najťažších chvílach sú fascinujúce hory naokolo, ktoré sú oddávna opradené povesťami s trpaslíkmi, obrami, čarodejnicami, duchmi a princami.

Cieľom tohto článku nebola propagácia Dolomitov ako dovolenkovej destinácie. Táto je im dostatočne preukazovaná cestovkami. Napriek tomu, že neobjavujem Ameriku, nedalo mi o nich nenapísať. Skutočne sú rozprávkovým a čarovným miestom. Takým hojivým balzamom na dušu :)

Pre tých, ktorí chcú o Alta Badii vedieť viac:
Raj pre milovníkov aktívneho pohybu
Ladinčina na webe