Spomienka na Claya

Domnievam sa, že nie je veľa ľudí na Slovensku, ktorí mali možnosť spoznať Claya Regazzoniho tak ako ja. A dúfam, že nič nepokazím, keď si tu na neho pospomínam.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Spoznala som ho v polovici júna tohto roka. Býval v malebnom mestečku Menton na Azúrovom pobreží. Spočiatku som si v jeho dome pripadala ako votrelec, ale on to tak vôbec nebral. Celých 10 dní sa spolu so svojou priateľkou Magdalenou staral o mňa a o 16-ročné dievčatko Sophy, ktorej rodičia boli jeho blízkymi priateľmi, ako o vlastné deti. Bol na vozíčku, ale napriek svojmu hendikepu sa neprestával usmievať. Mal obrovskú chuť žiť. Bol plný energie, entuziazmu a optimizmu. A plný plánov. Miloval ľudí a ľudia jeho.

Clay bol jedným z mála ľudí, ktorých som stretla pri svojich doterajších potulkách v zahraničí, a ktorí poznali bývalé Československo a zároveň prekvapivo vedeli o jeho histórii a rozdelení. Medzi Čechmi a Slovákmi mal mnoho fanúšikov. Počas mojej návštevy dostal niekoľko listov od svojich nadšených obdivovateľov, z toho 2 listy z Čiech. Ešte v ten istý deň, napriek veľkej zaneprázdnenosti, na listy odpovedal, pridal svoje fotky s autogramom a poslal späť svojim prívržencom. Povedal mi, že z Čiech dostáva listy veľmi často. Možno aj preto mal k Česku a Slovensku pekný vzťah.

Desať dní s Clayom pod jednou strechou zanechalo vo mne veľmi silný dojem. Pri pohľade na neho som sa neraz prichytila pri tom, ako prestavujem rebríček svojich hodnôt. Aj vtedy, keď som ho trápila na rehabilitačnom lehátku a uvoľňovala mu ubolené a poskracované svaly, nezabudol vtipkovať. Prvým cvičením som ho tak zničila, že od vyčerpania zaspal na lehátku. Vyčítala som si, že som to možno prehnala. Ale ani nie dve hodiny nato zabával svojich kamarátov v reštaurácii v Monaku a vyhlasoval, že po poobedňajšej fyzioterapii sa cíti ako znovuzrodený.

Clay Regazzoni odišiel tak, ako mu to bolo predurčené - v spoločnosti jeho veľkej a nezameniteľnej vášne. Je mi ľúto, že nás opustil. Že tentokrát sa mu dôjsť do cieľa nepodarilo. Ale verím tomu, že aj teraz je spokojný, a z nebíčka sa na nás usmieva. A možno tam už jazdí nebeský okruh F1 so svojimi zosnulými kamarátmi z brandže.