Nezvyknem sa k témam LGBTI vyjadrovať. Svedčí o tom aj fakt, že viacerí známi ma označujú za homofóba. Nebudem rozoberať prečo. Tragédiu prvého slovenského teroristického útoku z minulého týždňa som už okomentoval v inom článku i keď inak ako by to ktokoľvek čakal. Zahrnul som tu pre niekoho možno odveci stretnutie prezidentov V4, ktoré sa udialo len deň pred útokom. Každopádne som to okomentoval, že si nemyslím, že to odpáli na Slovensku „jatky proti LGBTI“. Udalosť, ktorá ma dohnala k tomuto článku bol nasledovný incident.
Rekapitulácia:
V Bratislavskom podniku Kolkovna si dal gay pár nevinnú pusu. Reagoval na to rozčúlený zákazník, ktorý na pár vykrikoval, že sa za nich má hanbiť matka a nemiestne narážal na inú rasu jedného z páru. Ďalej po nich hádzal podpivníky. Muž dokonca spomenul, že to čo sa stalo pri Teplárni bolo dobré a ľutoval, že tragédia nepostihla práve tento párik. Manažér podniku zakročil tak, že vo finále vyzval gay pár na odchod. Ten sa na oplátku rozhodol reagovať, že nezaplatí. Na to manažér privolal políciu. Než prišla, pár radšej zaplatil a z vonku pozoroval ako sa policajt veselo baví s agresorom.
Nebudem špekulovať nad tým, kto mal pravdu a kto si čo mohol eventuálne prifarbiť. To nech rieši polícia, resp. nech to komentujú priami svedkovia a držím palce, je to zrejme slovo proti slovu. Chcem len poukázať na to, že obdobné incidenty sa na Slovensku proste dejú a nie sú ojedinelé, na rozdiel od teroristického útoku z 12.10.2022. Keď som začal periférne sledovať spoločenskú atmosféru na Slovensku po tomto útoku, poviem to bez servítky, podráždilo ma, že sa z toho robí nejaký „extra gay pride“. Nie že by diskusia o nenávisti voči LGBTI nemala mať svoje miesto. Obzvlášť po takomto útoku je to prinajmenej povinná jazda. Podráždilo ma skôr to, že z vraždy dvoch náhodných okoloidúcich (nechcem zamlčať, že vrah išiel cielene proti LGBTI, ale nemusel sa trafiť) pri bare Tepláreň vznikajú v slovenskom mediálnom panoptiku chytľavé články o tom, do akej miery za udalosť môžu konzervatívci a kresťania, resp. prečo oni za to vôbec nemôžu. Na každom spoločenskom fenoméne sa podieľajú svojiim spôsobom všetky zložky spoločnosti, vrátane jednotlivcov.
Nebudem túto líniu viac rozoberať, už som to svojím spôsobom rozobral v spomínanom článku. Sústreďme sa prosím na to podstatné. Nie je to práve o tom, či a aké zákony pre LGBTI komunitu máme aplikovať. Dokonca ani o tom ako má vypadať sexuálna výchova. V slušnej spoločnosti jednoducho nie je na mieste, aby Vás z baru vyhodili za pusu, lebo sa to zákazníkovi naproti nepáči a má väčšiu hubu a širšie lakte. Možno tak 40 rokov nazad, kedy sme nepoznali porno, neboli populárne provokačné tetovania napr. a už vôbec nebolo v televízií, médiách a umení cool používať vulgarizmy! Nebudem teraz riešiť to, či sa mi spomenutý kultúrno-spoločenský posun liberálnym smerom niekam až na hranu páči alebo nie. Riešením nie je násilie a bodka!
Ak všetko prebehlo podľa popisu mojej rekapitulácie, najväčšiu chybu tu urobil manažér podniku, ktorý privolal políciu na obeť a nie agresora. O tom ako ďalej postupoval policajt, je už zložité diskutovať, berúc pod úvahu, že v momente keď prišiel, bol zrejme agresor bezproblémový. Je zjavne otázne, o čom a akým spôsobom sa s dotyčným bavil. Znova je to všetko o nás jednotlivcoch. Odpovedzme si každý za seba. Ak by sme v bare boli svedkami my, ako by sme reagovali? Ako by sme to komentovali?
