S hanbou i smútkom priznávam, že posledný otvárací ceremoniál LOH, ktorý som sledoval naživo bol Peking 2008. Nasledovné LOH som nemal možnosť sledovať vôbec. Tokio 2020 prebehlo pod rúškom cvd-19 v roku 2021 a svet bol ochudobnený o veľkolepí zážitok nielen z hier, ale aj z otváracieho ceremoniálu (OC), na ktorý diváci vydržia hľadieť dlhé hodiny. Tento som si pozrel až po vlne kritiky, ktorá ma na celú udalosť upozornila. Po pozretí záznamu musím zhodnotiť, že išlo o fenomenálne predstavenie a keď zabudnem na moje kresťanské cítenie, musím OC LOH v Paríži 2024 ohodnotiť ako fenomenálny explóziu emócií a neopakovateľný kultúrny zážitok.
Netrvalo dlho a na OC reagovali s pohoršením predstavitelia cirkví. Kritika sa upriamila na obraz módneho móla v provokatívnom prevedení, ktorý zvečnilo znázornenie bohatého jedla, uprostred ktorého sedel antický boh pôžitku Bakchus. Celý stôl a provokatívne oblečený ľudia za ním s nejasným pohlavím mali spoločne parodovať legendárny obraz Da Vinciho Poslednej večere. Organizátori hier sa následne ospravedlnili a vyjadrili, sa, že nemali v úmysle provokovať, a obraz ktorý niekomu mohol pripomenúť poslednú večeru, mal odkazovať na antické bakchanálie a nie na biblickú scénu. Škoda, že práve na OC LOH, ktorým má akcentovať všeobecný mier, vznikol priestor k takýmto diskusiám.
Osobne som ochotný toto vysvetlenie organizátorom zhltnúť a prižmúriť obe moje kresťanské oči. Tiež treba povedať, že ak existuje na našej planéte miesto, ku ktorému sa provokatívne módne výstrelky neodmysliteľne viažu, tak Paríž ním nepochybne je. Celý OC bol od vystúpenia Lady Gagy jedným veľkým kabaretom s prvkami cirkusu vrcholiac u nekrotených vášní.
Nie je práve Paríž mestom, ktoré sa s týmito prívlastkami stotožňuje už stáročia? Práve preto by sme mali byť kresťania či nekresťania schopný uznať, že všetky tieto pikantnosti boli v správnom čase a na správnom mieste a dokonca, čo sa týka módnej provokácie, na Paríž šlo len o slabý čajový odvar!
Než doplním viacero svojich postrehov, dovolil by som si krátky sumár k OC LOH všeobecne.
OC LOH mávajú od samého počiatku svojej modernej histórie za ciel privítať športovcov zúčastnených krajín. Nesmie chýbať ich slávnostný nástup a prísaha o fair-play hre a zapálenie olympijského ohňa. Tieto udalosti prebehli vždy na hlavnom štadióne. Ten prvý v Grécku 1896 bol špecifický práve štadiónom, na ktorom sa konala antická olympiáda už v štvrtom storočí pred Kristom. Odvtedy začal medzi usporiadateľmi LOH boj o inovatívnejší, originálnejší a veľkolepejší ceremoniál.
Vymenujem niekoľko fenoménov, ktorými Paríž vykročil z doteraz zaužívaných rámcov. OC neprebehol na športovisku, športovci priplávali na palubách lodí a feminizmus.
Feminizmus hier vidieť už v logu, bol akcentovaný spevom národnej hymny v striktne ženskom prevedení a korunovaný zlatými sochami ženských osobností nie len športu. Táto olympiáda sa chváli, že až 28 športov reprezentuje rovný počet mužov a žien, čo je doteraz asi najviac. Neviem akým kľúčom sa počet žien či mužov určoval doteraz, ale predpokladám, že tak ako je nastavený kľúč na kvóty pre počty športovcov za jednotlivé krajiny, aj u pohlaví sa počíta predovšetkým s výsledkami a s počtom reprezentantov jednotlivých športových klubov. Vzhliadnuc na motívy OH Paríž 1900, treba uznať, že feminizmus v LOH patrí k parížskej tradícii.
Plavba športovcov po Seine namiesto „nudného“ pochodu bol ďalší fenomenálny zážitok Paríža 2024. Bol korunovaný perfektným motívom umeleckých diel na brehoch rieky, ktoré opustili galérie a sledovali športovcov. Navyše tváre obrazov skvele zastupovali rôzne národy.
Verím, že žiadna z krajín si nebude sťažovať, na to, že mali menšiu či menej atraktívnu palubu lode než iná krajina. Fakt je, že priestor na takúto diskusiu vznikol. Okrem toho si nejeden športový komentátor povzdychol, že nástup športovcov paralelne sprevádzal kultúrny program a nemali dostatok času vymenovať športové úspechy jednotlivých národov. OC OH býva jedinečným miestom, kde sa stretnú športovci z celej planéty a svet si zrazu všimne krajiny o ktorých existencii doposiaľ ani netušil. Pri pochode, kde sa striedajú početné reprezentácie, tak vzniká časová bublina, v ktorej sa komentátori môžu vracať k práve tým „zabúdaným národom“ a niečo, nielen z ich športu nám majú možnosť predstaviť.
Každopádne Paríž je tým mestom, ktoré si mohlo dovoliť takýto nekonvenčný spôsob OC LOH. A napriek mojim zmiešaným dojmom ho považujem za fenomenálny kultúrny zážitok. Jedna vec ale Parížu dosť ušla. Tým, že OC neprebehol na športovisku, podarilo sa mierou vrchovatou predstaviť mesto Paríž a jeho fenomény a to všetko na úkor motívov ľudstva a Zeme ako celku. Nech už tam boli akokoľvek početné a silné motívy iných národov a kultúr, Paríž dominoval nad všetkým.
Netreba zabudnúť, že išlo o výročie 100 rokov posledných hier v Paríži a výročie 130 rokov vzniku olympijského výboru, ktorý založil v Paríži Pierre de Coubertin. Paríž si zaslúži svoje uznanie a oslavu týchto historických udalostí. Otázkou je, čo má byť skutočným motívom a odkazom OH svetu?
Pierre de Coubertin sa zaslúžil o vznik hier v časoch vrcholenia koloniálnej krízy, kedy sa Európa začínala rozdeľovať na Trojspolok a Dohodu. V tejto medzinárodne vypätej situácii sa pred prvou svetovou vojnou podarilo zorganizovať 5 hier, ktoré mohli slúžiť ako prevencia pred vojnou. Nepodarilo sa.
Keď sa pozrieme, ktoré krajiny sveta OH organizovali, zistíme, že je to záležitosť tých najbohatších. Napríklad Paríž či Londýn mali túto možnosť už 3 – krát a o 4 roky sa pridá Los Angeles. Z vyše 200 krajín sveta hostilo LOH a ZOH približne 20 krajín. Vo svete je vyše 100 národov, ktoré sa o takúto možnosť ani neodvážia kandidovať. Ide často o štáty, kde ľudí trápi viac nedostatok základných potrieb pre život, než bezbrehé užívanie si dňa, ktoré bolo organizátormi Paríža 2024 zakomponované do vrcholu OC.
Mali by sme si teda položiť otázku. Chceme skutočne hry bezbrehej zábavy, alebo sa naozaj zameriame na silu a vytrvalosť športového ducha? Športovci nedosahujú úspechy na bohatom stole, z ktorého si môžu mierou vrchovatou vyberať to najlepšie. Vrcholný šport je o disciplíne a seba zápore a tieto motívy v OC Paríž 2024 chýbali najviac.
