A na takú má nárok aj ona. Nie je o nič horšia ako čokoľvek iné na tomto svete. A tak pomaly dožíva svoj, pre nás taký krátky život. Ale stále oň bojuje, tak úporne a nebojácne. " Berte si z nej príklad, ľudia ! "Taká malá, pre nás často bezvýznamná a predsa tak nesmierne dôležitá, prichádzajúca v tom pravom okamihu. Nenahraditeľná. Ten pocit, keď sa nás dotkne, taká plná života a snaží sa nám pomôcť. Často ju zabijeme skôr ako stihne vlastne žiť. A niekedy jej zasa pomáhame pri zrode, či už u niekoho iného alebo u nás samých. A prečo o nej vlastne píšem? Je pre mňa nesmierne dôležitá a to každá jedna jediná. A práve zažívam ten pocit. Pocit napätia, strachu, bezmocnosti, uvoľnenia, nádeje, pokoja a všetkého, čím je v tejto chvíli naplnená miestnosť. A čo ona? Zrodila sa. Zrodila sa pre mňa a chce byť so mnou, pomôcť. Ja ju nechávam žiť. Viem, že mi neublíži a bude so mnou, aj keď mi je ťažko. Niekedy sa rodí aj keď sme veľmi šťastní, ale teraz to tak nie je. Nie je to dnešný a môj prípad. Som smutná a ona je dieťaťom môjho smútku. Už sa kotúľa po mojej tvári, nebránim jej. A hľa ! Zavolala si na pomoc aj kamarátky. " Neboj sa ! Nechám vás žiť a splniť si vaše poslanie. " " Ach. " Hľadím do okna a premýšľam, aké sú niektoré veci pominuteľné. A človek si na ne o chvíľku ani len nespomenie. Moja tvár je už vlhká a ja pomaly zabúdam na dôvod. Ale na ňu nie ! Taká malá, čistá, nevinná a pre mňa neoceniteľná. Slza.
