Niekto múdry raz povedal : "Nevadí, ak sa na ceste života potkneš, pretože je to znak, že kráčaš". A ja sa snažím vždy kráčať s úsmevom na tvári :-) Zoznam autorových rubrík: Sme takí, akí sme :-), Múdrosti a protesty počas štúd, Čo o mne prezradia tieto riadk, Moje obyčajné dni ako na dlani, Súkromné, Nezaradené
Keď sa hovorí o svedomí, prvé, čo mi napadne, je svedomie bez poškvrny, ale zároveň si spomeniem na lži, klamstvá, podvody a iné negatívne javy, ktoré nás neustále obklopujú. Preto som sa rozhodla preniesť svoje názory na papier a pokúsiť sa presvedčiť o nezmyselnosti týchto negatívnych prejavoch našej ľudskosti aj vás. Čo človek skutočne vlastní?
Hovoriť alebo písať o niečom tak blízkom alebo verejne známom, ako je škola a všetko s ňou súvisiace, je veľmi ťažké. Mala som obdobie vo svojom živote, keď by som povedala, že učitelia a žiaci by mali byť rovnocennými partnermi, ale dnes už nie. Dnes si myslím, že učiteľ, samozrejme nie každý, je alebo by mal byť autoritou. Ak nič viac, slušnosť nám káže, byť zdvorilí k osobám od nás starším. A tými učitelia sú. Úplná voľnosť by vôbec nebola prínosom. Tak ako ja, všetci dozrievame a stávame sa múdrejšími. V období detskej „hlúposti“ by v prostredí úplnej voľnosti neboli všetci ochotní učiť sa a už vôbec nie poslúchať učiteľov. Ale keď už máme „dosť rozumu“, treba nás nechať rozhodovať o našom živote aj za cenu toho, že urobíme chyby s tým súvisiace. Pri rozhodovaní nás možno poučiť, ale nenásilnou a priateľskou formou.
