Nemám ich toľko, práve naopak. Tých skutočných, na ktorých sa môžem spoľahnúť je len pár. A som rada, že sú a je ich len toľko, koľko ich je. Všetkého veľa škodí. Tak nejako sa to vraví, nie ? Je jeden človek, ktorého je mi cťou nazývať mojim kamarátom. Veľmi mi na ňom záleží a je jedným z tých, ktorí mi dokážu zdvihnúť náladu alebo pomôcť, keď to potrebujem. A je to človek, ktorý stojí rovnako za úsmev, ako aj za slzy. Kamarát, akého si chcem zaslúžiť. Čo je na tom a na ňom také zvláštne ? Vlastne možno len to, že sme sa spoznali cez internet a nebývame v rovnakom meste, takže sa nevídame často. Čo ma niekedy veľmi mrzí, ale potom si uvedomím a poviem sama pre seba, že nikdy nie je nič perfektné a dokonalé a musím byť vďačná za to, čo mám. A ja som. Dokážeme sa aj pohádať, pretože sa nezhodneme vo všetkom, ale o tom priateľstvo predsa nie je. Nebolo by sa o čom rozprávať. Veď je to rovnaké ako vo vzťahu. Kamaráti sa musia vedieť navzájom dopĺňať, rozumieť si, pochopiť sa, tolerovať a v prvom rade mať radi. Mnohokrát sme si povedali pekné, aj tie horšie veci, ale vždy to bolo podnetné a určite na zamyslenie. A keď som to najviac potrebovala, dokázal mi vyčariť na tvári úsmev a povedať niečo milé. Zažili a prežili sme „spoločne“ naše problémy, šťastné chvíle, nervozitu pred maturitou, pred skúškami, keď sme sa hádali s rodičmi a nikto nás nevedel pochopiť. Poslali sme si veľa písmeniek, slov, viet, múdrostí a zaujímavostí. A niečo z tých, pre mňa pekných vecí a nezabudnuteľných riadkov ( myslím, že nie z jeho hlavy ) by som vám rada napísala, aby vám tiež vyčarili na tvárach úsmev. Ja si ich z času na čas pripomeniem a viem, že sú pravdivé a verím im. Úsmev nestojí nič a prináša mnoho.Obohacuje toho, kto ho prináša. Trvá iba chvíľu, ale spomienka naň je niekedy večná. Nik nie je taký chudobný, aby ho nemohol darovať.Dobré je, že ho nemožno kúpiť, ani ukradnúť, pretože má hodnotu chvíle keď sa dáva.A keby si niekoho stretol a nemal by pre Teba úsmev, hoci naň čakáš, buď veľkodušný a obdaruj ho svojím ty,pretože: "Nik nepotrebuje úsmev tak,ako ten, kto ho nemá pre iných".Tento príspevok pravdepodobne nemá pre mnohých veľkú literárnu hodnotu, ale pre mňa sú tieto slová dôležité a ak prinesú úsmev na niekoho tvár alebo budú inšpiráciou na zamyslenie, bude to to, o čo v skutočnosti ide... Premýšľať o sebe, o nás a o tom, čo je naozaj dôležité.P.S. : Chcela by som mu tento príspevok venovať, ako poďakovanie za všetko, čo pre mňa urobil, že je tu stále ako môj kamarát „aj do dažďa“. Pre Martina( Neviem, či mu o tomto príspevku poviem, vzhľadom na moju hanblivosť v niektorých chvíľach, ale ak predsa, tak verím, že sa v ňom nájde. )
