Počas mojej cesty za mlákou som sa stretla s človekom, ktorý mal rozdielny názor ako ja. Nič nezvyčajné, čo by sa vám nemohlo udiať aj na Slovensku v malých dedinských potravinách. ,,Som zo Slovenska, pravdepodobne o ňom neviete nič, je to malá krajina v strednej Európe,'' predstavujem sa automaticky v prípade, že ma nebaví nechať Američanov hádať, kde sa moja domovina nachádza. Potom už klasicky nasleduje vymenovanie slovenských hráčov v NHL a následne sa debata uberá iným smerom.
So zahraničnými študentmi debata vyzerá tak trochu inak. Každý chce svoju krajinu reprezentovať len v tom najlepšom svetle. ,,Milujem svoj domov. To, že sú všetci z moslimských krajín náchylní k terorizmu je hlúposť,'' vysvetľuje mi mladík a dodáva, že k atentátom z jeho krajiny sa uchyľujú len ľudia z chudobných a odľahlejších častí, kde je vzdelanie hlboko pod priemerom Turecka.
Predpokladám, že väčšina Slovákov sa o momentálnu politickú situáciu v Turecku nezaujíma. Pravdepodobne však minimálne časť z vás tuší, že niečo v jednej z najobľúbenejších dovolenkových destinácii sveta nie je v poriadku. Zo zachytených správ možno vedieť, že tam vládne režim, ktorý (ne)nápadne pripomína ten diktátorský. ,,Sme demokrati, aj keď je situácia každým rokom horšia,'' priznáva mi chlapec v približne mojom veku. A v tomto sa naše názory rozchádzajú... pojem demokracia pre nás dvoch znamená niečo úplne iné.
Hoc je Recep Erdogan tureckým prezidentom 4 roky, moc nad krajinou má pod palcom už od roku 2003, kedy obsadil post premiéra. Len krátko predtým, ako ohlásil svoju prezidentskú kandidatúru, vystúpil zo strany, ktorej sa však drží ako kliešť. ,,Náš prezident je veľmi múdry človek, ktorý Turecku pomohol, no len naoko.V skutočnosti napáchal veľmi veľa zla a dopustil sa obrovských korupčných podvodov,'' vysvetľuje mi mladý Turek.
Svoje zločiny si vraj Erdogan vedel a vie stále poistiť. Po tom, ako na veľké spreneverenie peňazí poukázala istá vzdelávacia skupina, sa začal tichý boj. ,,Mal som 19 rokov, práve som absolvoval vojenský výcvik, len krátko po tom, ako Istanbulom otriasli teroristické útoky. Poslali nám hlásenie, že je tam ďalšia hrozba a práve my tam máme ísť,'' začal rozprávanie, z ktorého mi právom naskakovala husia koža. Ako vzorný vojak poslúchol a spolu so skupinou, v ktorej sa nachádzali aj jeho kamaráti, sa dostavil na miesto.Tam ho však čakalo peklo.
Ako sa po niekoľkých minútach dozvedel, bol to falošný poplach. Napriek tomu sa v uliciach šírila panika, ktorú šíril prostredníctvom mimoriadnych vyhlásení sám prezident. Na mieste sa podľa hlavy štátu stále nachádzali teroristi. Ďalšie vojenské jednotky, ktorých podporovali ľudia naokolo, tak neváhali a zabíjali. Bolo im jedno, že zabili mladých chlapcov, na ktorých doma čakali rodičia. Bolo im jedno, koho surovo popravia. V panike reagovali len na slová svojho prezidenta, ktorý len tak mimochodom, ovláda viac než 90% médií.
Na obraz, ktorý sa mu v roku 2015 naskytol pred očami, tak nikdy nezabudne. ,,Videl som umierať najlepších kamarátov. Mňa zobrali do väzenia na niekoľko dní... bola mi pridelená nálepka terorista, aj keď som sa vybral slúžiť svojej vlasti,'' opisuje mi prvé dojmy. Skupinu, ktorá bola obetným baránkom tichej vojny si vraj vláda vybrala (ne)zámerne. Vzdelávacia skupina čírou náhodou totiž podporovala aj vojenský výcvik. ,,Všetci, ktorí sa Erganovi vzoprú, skončia v base. V lepšom prípade prídu o všetko, čo si celý život budovali,'' vysvetľuje mi ďalej.
Tak veľmi by si prial, aby to bola opäť len panika. Omyl. Jeho kamaráti, s ktorými býval na internáte, práve v týchto dňoch sedia vo väzení. ,,Aj keď som nič neurobil, cítim sa vinný. Zatiaľ čo som ja na slobode, kamaráti sú v base. Ich rodiny vedia, že aj ja som ten, ktorý odmieta prikyvovať vláde. Uvidíme dokedy budem mať tú možnosť,'' zdôveril sa a dodal, že stále verí v takú tu demokraciu v Turecku, akú ju poznám ja.
Na záver by som vám všetkým chcela poďakovať, že ste sa dostali až sem a ja som s vami slobodne mohla zdieľať tento príbeh. Prosím berte ohľad na to, že všetko sú to tvrdenia len od jedného človeka a určite vám nejdem vnucovať žiaden politický názor. Ten si môžete vytvoriť sami.. slobodne. Našťastie.
