Paula Kentošová
Jediná vec, ktorej sa všetci bojíme
Strach plní svoju funkcionalitu emócie už od momentu, čo sme na svete. Paradoxne však rastie vtedy, keď sme silnejšími.
,,Zajtra zmením svoj život. Včera som to chcel urobiť dnes.''Mark Twain Zoznam autorových rubrík: Všetko, čo ma trápi, len tak, Príbehy
Strach plní svoju funkcionalitu emócie už od momentu, čo sme na svete. Paradoxne však rastie vtedy, keď sme silnejšími.
Od útleho veku nás autority vyzývajú k tomu, aby sme neplakali. Najlepšie neukazovali emócie - najmä nie na verejnosti. Ak áno, len tie pekné. Ostatní nemusia vedieť, že nám nie je dobre.
Stále som čakala na moment, kedy v kalendári zasvieti 12.júl. Môj deň, deň, v ktorom som pred 24 rokmi prvýkrát zaplakala, prišla na tento svet, potešila svojich blízkych, začala žiť.. je to v podstate jedno, ako to nazveme.
Som z východného Slovenska. A nie som gadžovka, stokárka, zlatokopka a ani hlúpa dedinčanka. A žijem v Bratislave. Nie v Blave.
Niekedy je nemožné nehnevať sa na tento svet. Na všetko, čo sa okolo nás deje, na to, ako sa k nám ľudia správajú, na to, aká udalosť nás postihla. Čo však ďalej?
Povedala som si, že najbližší blog bude vychádzať zo silného impulzu. Aj keď ich karanténa a celkový pandemický stav priniesol mnoho, o ten skutočný, sa postarali až známi raperi.
Naša planéta nám už nestačí. Tony (nie len) plastového odpadu, ktorý produkujeme, sa nestíha recyklovať, v tom horšom prípade sa recyklovať ani nedá. A tak začíname všetci panikáriť.
V predchádzajúcom blogu som opisovala návštevy v rómskych osadách, ktoré som postupne absolvovala približne od svojich 17 rokov. Tentokrát by som sa však rada zamerala na jednu jedinú. Tú, ktorá ma negatívne prekvapila.
Policajná razia, ktorá sa pred šiestimi rokmi odohrala v Moldave nad Bodvou, ale aj rôzne diskusie pod článkami s rovnakou tématikou, ma inšpirovali napísať tento blog. Nie všetky rómske osady sú totiž problémové a zlé.
Mnoho čitateľov pravdepodobne očakáva, že sa jedná o prípad zo zahraničia. Je to tak. Bohužiaľ sa to však odohráva priamo ,,u našich bratov'' Čechov, priamo na YouTube... ktorý nepochybne sleduje vyše 60% slovenskej mládeže.
Na články o prezidentských kandidátoch ste zrejme natrafili aj bez toho, aby ste ich hľadali. Na extrémistov pravdepodobne tiež.
Podľa prieskumov, by sme za svoj život mali skúsiť v priemere aspoň 5 sexuálnych partnerov. Pri vyššom počte na vás ľudia môžu, ale aj nemusia pozerať krivo. Ak však ostanete na čísle 1, tak sa s pochopením asi nestretnete.
Keď som bola mladšia, myslela som si, že smutní ľudia sú len tí, ktorí sú chudobní a tí, ktorí sú starí. Podľa mojej teórie by sa tak mladá, krásna žena, nemala dôvod trápiť sa. Aj to je však príčina, prečo upadla do depresie.
Tí z vás, ktorí čítajú moje blogy vedia, že sa už dlhšiu dobu snažím zameriavať hlavne na príbehy, ktoré mi príde veľmi dôležité prerozprávať. Tento bude o trochu výnimočnejší.. bude totiž môj prvý, osobný.
Aj keď ma pri tejto téme neraz striaslo a po chrbte mi prebehli zimomriavky, uvedomujem si, že si obrovskú bolesť rodičov, ktorí prišli o svoje milované dieťa, nedokážem ani zďaleka predstaviť. A nikdy ani nechcem.
Som z generácie, kedy ľudia krútia hlavami nad tými, ktorí sa stanú rodičmi skôr, než v ruke držia diplom z vysokej školy. Zvláštna doba, v ktorej ľudia vedia lepšie než ty, kedy by si mala porodiť.
,,Vieš čo by deti v detskom domove dali za to, aby...'' zaznelo z úst mojich rodičov niekoľkokrát počas mojej najväčšej puberty. Nevedela som,neviem a našťastie nebudem vedieť. ,,Dal by som všetko, no nemám nič,'' odpovedal mi.
Som človek, ktorý je schopný milovať takmer všetko. Obohrané pesničky, špagety na milión spôsobov, kúsky oblečenia či divné vône - o tomto všetkom dokážem prehnane básniť aj hodiny. Slovensko však nikdy prehnane neidealizujem.
Význam slova demokracia som sa naučila v šiestom ročníku na základnej škole. Život mi však ukázal, že každý má svoju vlastnú definíciu.