Na začiatok uvediem zopár informácií o ostrove. Korfu, po grécky Kerkyra, sa nazýva aj „najzelenším gréckym ostrovom“. Niet divu, keďže celý ostrov pokrývajú olivové háje. Ostrov obýva vyše 100 tisíc obyvateľov, z toho takmer polovica žije v hlavnom a zároveň jedinom meste, ktoré sa volá rovnako ako sám ostrov. Z Korfu je dovidieť do Albánska, keďže ide o najsevernejší ostrov z Iónskych ostrovov. Práve si začínam uvedomovať, že v každej vete používam slovo „ostrov“. Čo narobím. Myslím, že na oboznámenie z ..., nechcem to slovo znova napísať. Presuňme sa radšej do nášho strediska.
Na Korfu ležia dve obce s názvom Agios Georgios. Aby sa ľudia nemýlili, k tomu „nášmu“ sa zvykne pridávať názov Pagon. Je odvodený od názvu vedľajšej dedinky Pagi. Letovisko leží na severozápade ostrova v malebnom zálive.
Myslím, že písania stačí. Nerád sa veľmi rozpisujem, keďže to môže pôsobiť nudne. Tento krát prikladám fotky výhradne z letoviska Agios Georgios Pagon.
Fotogaléria:
↑ Letovisko ↑
↑ Severná časť zálivu ↑
↑ Typické grécke uličky ↑
↑ Tento dom nás zaujal ↑
↑ Kvety príjemne rozvoniavali po celom letovisku ↑
↑ Tu sme sa chodili kúpať... ↑
↑ ...a nie len cez deň ↑
↑ Dôkaz búrlivého vlnobitia, hlavne počas zimných mesiacov ↑
↑ Južný cíp zálivu ↑
Cesta vedie cez olivové háje do vedľajších dediniek.
↑ Steblá trávy okolo cesty a pod nimi hneď more ↑
↑ Olivový háj ↑
Olivy sú veľmi zaujímavé stromy. Rodiť začínajú po siedmych rokoch a dožívajú sa až tisícky. Je možné, že niektoré z nich si pamätajú ešte staroveké Grécko. Popri cestovnom ruchu sú olivy hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov. Pod stromami sú rozprestreté siete, do ktorých opadajú plody. Vyrába sa z nich najmä olivový olej. Je veľmi zdravý, len škoda, že mne nechutí.
↑ Čakáme na západ slnka ↑
↑ Priznám sa, že s touto fotkou sa všade chválim ↑
↑ Medzi olivami rastie aj zopár ihličnanov ↑
