O dohovorenom čase teda prišla mamka a moja mladšia sestra ku kultúrnemu domu, kde sídli SZUŠ-ka, aby ma vyzdvihli. Čo nevidieť sme sa ocitli na úzkej ulici, kde stojí jednoduchý, dobre známy drobný dom, s ktorým sa spája mnoho spomienok z môjho detstva. Potichu sme vošli do domu. Zo stoličky v kuchyni sa ťažkopádne postavila 81-ročná žena so snehovobielymi vlasmi, ktorá nám pokrivkávajúc vyšla oproti na chodbu.
- Ahoj, babi.
- Ahojte dievčatká, poďte k nám do kuchyne, s dedom akurát počúvame omšu.
Starí rodičia počúvajú omšu na Lumene každý deň. Rutina, ktorú nemožno narušiť. Stoličiek v kuchyni nebolo dosť, dedko sa preto svižne postavil a utekal po chýbajúcu do vedľajšej miestnosti, kým by som to stihla urobiť sama. Na to, že má 85, je v dobrej kondícii.
- Nech sa páči.
- Ďakujem dedko.
Práve sa končila kázeň. Ticho sme teda sedeli a počúvali kňaza dohovárajúcemu nám prostredníctvom starého čierneho rádia s anténou. Babka sedela oproti oknu a zamyslene sa dívala na susedovu strechu. Potom obrátila svoj zrak na mňa. Naše pohľady sa stretli. Usmiala sa a v tej chvíli bolo vidieť na jej prívetivej tvári každý jeden podpis času, všetky hlboké vrásky okolo zelenosivých dobráckych očí. Čo všetko tie vrásky obnášajú, pomyslela som si.
Čas obety. V košickej katedrále majestátne zaznel organ. Babka s dedkom si nasadili okuliare, a nahli sa k stolu. Každý z nich vzal do rúk svoj katolícky spevník. Dedko rázne a chytro, babka chvejúcou sa dlaňou. Stránky sú už zožltnuté, pozohýnané kvôli dlhoročnému listovaniu. Moji starí rodičia začali spievať sladkú pomalú pieseň ozývajúcu sa z reproduktora. Jemnú melódiu viedli pokojne, neistým, trasúcim sa hlasom. So stúpajúcimi výškami sa ma intenzívne dotýkala a umocňovala dojemný pohľad na dvoch časom už ohnutých ľudí, ktorí mi počas celého môjho doterajšieho života boli ochotní dať všetko, čo mali, ktorí mi darovali a darujú seba každým okamihom.
Bože, ďakujem Ti za tie dva páry očí, z ktorých si urobil súčasť môjho života.
Ďakujem za každý ich pohľad, ktorý ma jemne hladí a láskavo tíši.
Ďakujem za ich úsmev, ktorým rozjasňujú moje dni.
Ďakujem za ich povzbudivé objatia, ktoré sú mi oporou.
Ďakujem za ich dobrotivú pomoc a ich modlitby.
Ďakujem za ich srdcia, z ktorých sála láska.
Ďakujem za tie dva nevyschýnajúce pramene pokory.
Bože, ďakujem Ti za babku a ďakujem Ti za dedka.
Amen.
Vyšla som z miestnosti a zamierila do kúpelne. Nechcela som, aby videli, že mám tvár zaliatu slzami.
