Vážený pán dekan, pán riaditeľ, milá pani zástupkyňa, pán zástupca, drahá pani triedna učiteľka, milý pedagogický zbor, drahí spolužiaci,
včera som si prezerala fotografie starostlivo založené v albume. Spomedzi mnohých mi vyčarila široký úsmev na tvári najmä jedna z nich. Hľadelo z nej na mňa vtedy ešte 34 malých primanov a ich vtedajšia triedna pani učiteľka. Trochu nesmelí, bezstarostní a tak prirodzene úsmevne detskí. Návzajom sa väčšina z nich ešte vôbec nepoznala. Rokom, kedy vznikla táto spomienka v podobe fotografie, sa pre tých drobných človiečikov začalo nové obdobie života. Stali sa študentmi Cirkevného gymnázia sv.Františka a pred sebou mali nekonečných osem školských rokov. Počas tejto doby sa do nich snažili naliať vedomosti ich trpezliví učitelia, ktorí sa dívali ako ich študenti rástli, ako sa časom menili.
Keď sa pozriem na svoju tvár a tváre svojich spolužiakov na našom maturitnom table stojacom pred oltárom, je len veľmi ťažké uveriť, že sme kedysi boli tými detičkami práve my. Milovaná Oktáva, za osem rokov sme sa akosi zmenili. Je nás o niečo menej a trocha sme zvážneli. Niekdajší neposedný Peťo už nechytá užovky a mne, tichej šedej myši sa zázračne rozviazal jazyk. Dnes tu stojíme dospelí, odvážni, plní očakávaní a lúčime sa. Spolu sme sa trápili na vyučovaní, čakali na vytúžené zvonenie, spolu sme však na hodinách mnohokrát vybuchli aj smiechom, spolu sme bok po boku slávnostne vstúpili do obradnej siene počas stužkovej slávnosti. Škola sa pre nás nestala iba studnicou vzácnych vedomostí, našli sme tu aj niečo iné, vzácne. Stali sme sa priateľmi. Istý múdry človek povedal, že Kto nemá jediného priateľa, nezaslúži si, aby žil. Ak je to tak, vďaka každému z vás, priatelia, si zaslúžim žiť minimálne tridsaťkrát. A za to vám ďakujem. Je mi ľúto, že spolu už v tejto škole nestrávime na vyučovaní ani len jednu hodinu. Budete mi chýbať, každý jeden z vás. Koniec? Rozlúčka? Tie slová sa zdajú byť po ôsmich rokoch neuveriteľné, až absurdné a dnes závidím našej Septime, ktorá má pred sebou ešte celý jeden rok. Užite si ho, bude váš posledný.
Definitívnou bodkou však pre nás bude až maturita, naša skúška dospelosti. Pripravovali nás na ňu učitelia, ktorí si za svoju trpezlivosť a ľudský prístup zaslúžia obdiv a úprimné poďakovanie. Ďakujeme. Osobitne by som za nás, Oktávu, chcela poďakovať našej triednej pani učiteľke, Gabike Kolšovskej, ktorá si toho s nami za štyri roky naozaj užila. Drahá pani učiteľka, prepáčte nám naše občasné neuvážené správanie. Veríme, že Vám na nás ostanú aj dobré spomienky, tak ako si my v pamäti uchováme Vašu trpezlivosť a láskavosť, za ktorú Vám chcem vyjadriť naše poďakovanie.
Milý pán riaditeľ, Vy ste nám častokrát opakovali slová, ktorými ste vyjadrili svoju dôveru v každého z nás, dôveru v to, že my záver tohto roka, našu maturitu, zvládneme. Vy, aj naša bývala triedna pani učiteľka Nemcová ste pri nás boli od samého začiatku nášho štúdia na tomto gymnáziu a ste aj pri tom, ako ho opúšťame. Ďakujeme za Vaše povzbudzovanie a sľubujeme, že urobíme na maturite všetko preto, aby sme Vašu dôveru v nás, nesklamali.
Milá Oktáva, je čas, kedy sa končí jedna etapa nášho života a začína nová. Priatelia, každému jednému z vás aj sebe prajem, aby sme tento prechod zvládli úspešnou maturitou na výbornú. A na záver, Oktáva, rozlúčme sa s touto školou, s miestom, kde sme strávili osem krásnych spoločných rokov života, silným potleskom, aby na nás tak skoro nezabudla.
