Vykonávanie potrieb ľubovoľného druhu možné len v rámci splynutia s lesným porastom. Takže testujeme „akoževerejné" záchody, ktoré však patria súkromníkom a nachádzajú sa na stanovištiach motel-motorest-benzínka-koliba atď. Prvá zastávka Donovaly - Koliba Goral. Vtipné írečité poňatie WC, čistota bohužiaľ zaostáva. Treba však uznať, že sklamanie vynahradíte dobrým jedlom. Ešte väčšie prekvapenie nás čaká v Ružomberku! Jednak sme objavili Kolibu u Dobrého Pastiera, ktorá vonia drevom, a tak príjemne ako pôsobí interiér, pôsobia aj wécka, ale hlavne: majú tu najlepšie halušky, aké som v živote jedla. Prisahám. Nedá nám nezastaviť sa aj na ružomberskej OMV, kde je síce vždy pred toaletami rad, ale širák dolu, čistia sa každú hodinu a aj v čase návštevy sa tu práve činila energická tetuška. Ďalšia zastávka Ivachnová je hodná neutrálnej zmienky, čierny kôň tohto dňa sú však jednoznačne Dechtáre. Tunajší salaš bol pojem. Salaš s veľkým S. Top zastávka v itinerári každej slušnej rodiny v rokoch sedemdesiatych aj osemdesiatych. A tak to presne vyzerá aj dnes. Systém, akým tu dokázali na toaletách zakonzervovať čas je nevídaný, obrazovú dokumentáciu viď na fb. Koniec dobrý všetko dobré sme si urobili z Troch studničiek v Demänovskej doline. A to je ohromná devíza tohto jedinečného horského hotela, že sa rokmi nekazí a zostáva konštantne čarovný. V zmysle hliadkovacej povinnosti konštatujem, že je radosť zažiť čistučké toalety, ale keď majú ešte pridanú hodnotu, že sú krásne, je to paráda. Meď a drevo, unikátne navrhnuté, citlivo zrealizované, starostlivo udržiavané... Nikdy som nemyslela, že použijem takéto vzletné slová v súvislosti so záchodom, ale v tomto prípade: blahoželám.
PS: MUSÍM ešte dodať, že ak si náhodou potrpíte na wellness-ká, neznášate tlačenicu a milujete tradičný prapôvodný princíp saunovania uprostred lesa pri potoku, vyskúšajte tunajšie nové spa. No jedna báseň.
