Registrácia bola otvorená už v prvý mesiac roka, keďže účasť sa predpokladala naozaj vysoká. A veru štartovné sa míňalo ako teplé rožky. Ja som sa registroval s Jožkovou pomocou hneď na začiatku, nebol dôvod váhať. Počas roka organizátor priebežne posielal množstvo informácií, záujem bol naozaj obrovský. Niektoré disciplíny sa veľmi rýchlo naplnili, z tohto dôvodu organizátor dodatočne ešte navýšil počet miest.
Ja som trénoval podľa možností, ktoré síce neboli nikdy ideálne, no makal som stále. Do maratónskeho mesta som dorazil už v piatok, pričom som sa pomaly aklimatizoval na súťažnú vlnu. V sobotu sme s Jožkom odvolili, šli si prevziať štartovné balíčky, stihli chutnú kávičku a na poludnie sme si zľahka vybehli na 5,5 km trasu po cyklochodníku za sídliskom. Následne sme sa trochu občerstvili, oddýchli si, pričom v druhej polovici dňa sa k nám pridal aj kamarát a maratónec Romanko. Po 17.-tej sme sa s Romanom premiestnili do kina Úsmev, kde bola motivačná beseda s inšpiratívnym Marošom Kudlíkom, ktorý má za sebou 64 Spartan race pretekov. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, no Maroš tieto športové aktivity prekonáva s jednou nohou a s pomocou dvoch barlí. Na besedu dorazil aj môj vodič Miroslav Ščibran a neskôr aj Jožko.
Maratónske ráno bolo úžasné, dobre oddýchnutí, výživne naraňajkovaní a s dobrou náladou sme električkou vyrazili na miesto štartu. Tam sme od samého príchodu postretávali množstvo známych a priateľov, hneď pri hoteli s mojou bývalou bežeckou kamoškou Katarínkou, v obchodnom centre s Gabrielom, Peťom Gombitom a ďalšími. S Mirkom sme sa trochu prebehli a niečo po pol deviatej sme sa pomaly zaraďovali do bežeckého davu.
Nervozita pred štartom netrvala dlho, lebo aj v dave sme stále stretali mnoho známych a zrazu padol výstrel a za tónov štyroch ročných období od Vivaldiho sa prúd maratóncov začal rozbiehať.
Prvé miesto si vybojoval keňan Philemon Rono, 2:06:55s.
Zo slovákov ako prvý dobehol Marek Hladík, a to s krásnym výkonom 2:22:13s.
Zo žien dobehla ako prvá maratónkyňa, tiež z Kene, Jackline Cherono 2:24:43s.
Na Košickom maratóne mali svoje zastúpenie aj nevidiaci, okrem iných aj Pavol Kéri s vodičom Miroslavom Ščibranom, ktorí to po veľkom a húževnatom úsilí v čistom čase zvládli za 4:52:55s.
Polmaratón najrýchlejšie, a to v čase 1:03:55s., odbehol Peter Ďurec. Mimochodom Peter bol víťazom na Košickom polmaratóne aj minulý rok, no tentokrát si čas opäť o niečo vylepšil.
Prvenstvo medzi ženami si vybojovala Žofia Naňová, a to v čase 1:15:41s.
Maratónskej vzdialenosti sa zúčastnilo 5022 bežcov, počet polmaratóncov 5786, bežcov v štafetách 2235, korčuliarov 283, hand bikerov 21, minimaratóncov 3484. Celkovo prišlo 16831 bežcov z 59 krajín sveta.
Maratón bol úžasný. Ako som už spomínal, nálada supeeer, jednoducho všetko ako má byť. Ako tisícky ďalších bežcov, aj my s Mircom sme vybehli na trať. Atmosféra elektrizujúca, pomaly sme začali ukrajovať z maratónskej méty. Na začiatku sme sa zavesili za bežcom s časom 4:30min, za ktorý sme mali aj my v pláne maratón zvládnuť. Tempo sme si držali 6:20 až 6:25min na kilometer. Išlo to bez problémov. Zhruba na 4 - 5 km sa k nám pridal kamoš Rasťo, ktorý nám robil support a na občerstvovačkách nám vždy zobral, čo sme potrebovali. Takýmto spôsobom nám opakovane ušetril drahocenný čas, keďže sme vôbec nemuseli zastavovať. Počas behu nás zdravili mnohí priatelia a známi, či Paľko, kamarát z rodnej dedinky, ale aj Peťo z Oravy, Milan z Prievidze, ale aj my sme iniciatívne pozdravili priateľov a maratóncov - Petra Poláka, Evku Seidlovú, Evku Markovú a mnoho ďalších. Zhruba po odbehnutom polmaratóne sa Rasťo od nás vzdialil a išiel si svoje tempo, no tentokrát nás pre zmenu dobehla moja dávnejšia bežecká parťáčka Anička, ktorá nám tiež podala pomocnú ruku pri občerstvovačkách a milo a energicky nás povzbudila. To sme boli zhruba na 25 až 26 kilometri. O nejaký ten kilometer ďalej som začal pociťovať v stehnách, že už mám niečo viac odbehnuté, tempo sme teda trochu spomalili a v tom okamihu nás predbehol bežec s časom, pred ktorým sme bežali nejakú tú minútku. Začali sa totiž ozývať moje mínusy, resp. objemy, ktoré mi chýbali. Mirec ma hecoval a povzbudzoval, no napriek tomu to šlo chvíľami len veľmi, veľmi ťažko. Napokon som sa stále nanovo ešte trochu rozbehol a tempom akým som dokázal bežať, som bežal ďalej.
Posledných desať kilometrov bolo už naozaj veľmi náročných. Po občerstvovačkách, na ktorých som prechádzal do chôdze, som už len dlhšie kráčal. Myšlienka vzdať to mi však ani len na chvíľu nenapadla, lebo v duchu „Bič plieska na konci!“ som ďalej húževnato bojoval a aj keď oveľa pomalšie, ale predsa prekonával ďalšie kilometre.
Mirec ma stále hecoval, niekedy až veľmi tvrdo, čo ma v ťažkej chvíli síce trochu demotivovalo, no zaťal som zuby a robil som čo sa dalo. Približne na 35. kilometri som dostal kŕč do pravého stehenného svalu, ktorý sa ma takmer až do cieľa už nepustil. Magnézium a premasírovanie čiastočne pomohlo, no tempo už nebolo možné zrýchliť.
Aj keď som bojoval a sily čoraz viac ubúdali, fanúšikovia, ich pokriky a povzbudzovanie mi nedovolili zastať. Posledné dva kilometre som sa zaťal a v rámci možností a síl, ktoré som ešte mal, som bežal. Davy fanúšikov kričali a motivovali nás do cieľa, no mne sa kvôli kŕču, ktorý ma obmedzoval v rýchlosti, nepodarilo pridať.
Napokon sme predsa len v rámci našich možností a schopností prebehli cieľovou čiarou a opäť prekonali ďalší maratón.
V cieli sme sa znova stretli s množstvom priateľov a známych, a to či už s bežcami alebo fanúšikmi. Týmto vyslovujem obrovskú vďaku môjmu vodičovi Mirovi, viedol si ma super a aj keď boli mnohé situácie vypäté a poriadne ťažké, doviedol si ma do cieľa v bezpečí a zdraví. Tiež obrovská vďaka Rasťovi a Aničke, ktorí nám na trati veľmi pomohli, Jožkovi, ktorý mi dodal kofolu, ktorá síce nebola na trati, ale v určitých situáciách mi super pomohla, ale aj všetkým bežcom, ktorí nás povzbudzovali počas behu a aj tisíckam fanúšikov, ktorí nás tiež povzbudzovali a hnali k najlepšiemu výkonu. Tiež veľká vďaka organizátorovi, podujatie bolo výborné – či už štart, občerstvovačky, aj keď nie všetko na nich bolo, cieľ, občerstvenie v cieli, vyhlásenie výsledkov.
Za mňa fantastické a nezabudnuteľné podujatie, s elektrizujúcou atmosférou a stovkami priateľov a známych. Dokonca aj počasie nám vyšlo ako na objednávku. Ďakujem ešte raz! Aj keď som na trati zažil krušné chvíle, celé podujatie, so všetkým čo na ňom bolo, naozaj nezabudnuteľné.
Srdečne gratulujem víťazom, lebo víťazi sme boli všetci, ktorí sme to dali až do cieľa. No určite by som vyzdvihol výkony prvomaratóncov - Magdalénky, ktorá svoj prvý maratón dala dokonca o niekoľko minút lepšie ako ja, tiež Aďky, ale aj dlhoročných priateľov - Katky, Romana, Aničky, Peťa, Peťa 1, Peťa 2, Gabriela, Paľka a veľa, veľa ďalších.
Veľká vďaka za každého, beh je činnosť, ktorá spája ľudí a vytvára priateľstvá. Ďakujem priatelia, že vás poznám a ste v mojom živote.
