Pýtam sa ho, kam ide? Povedal mi, že do lekárne. Tak som sa ho prichytil a kráčali sme spolu. Zistil som, že ideme trochu inak ako chodievam ja, tak sa ho pýtam: „Peťo teraz odbočíme doprava alebo ideš do uličky?“ Peťo hovorí: „Tuto...“
Nevidiacemu vyjadrenie, resp. výraz „tuto, tam, tamto“ nič nehovorí, ale poďme pekne po poriadku.
Oslovenie nevidiaceho
Ak vidíte nevidiaceho a chcete mu pomôcť, kľudne ho oslovte a spýtajte sa, či potrebuje pomoc. V nijakom prípade ho bez slova neťahajte za rukáv. Ak vám povie, že pomoc potrebuje, spýtajte sa ho kam ide a nasmerujte ho tým smerom, poprípade ho doveďte až k cieľu.
Ak vám povie, že pomoc nepotrebuje, nehnevajte sa a nechajte ho, možno je v oblasti samostatnosti a orientácie v priestore zbehlejší. Aj nevidiaci sú rôzni a to platí obzdvlášť pre samostatný pohyb.
Ak idete ulicou a oproti vám kráča nevidiaci, pričom si všimnete, že smeruje do prekážky pred ním, NEKRIČTE. Oslovte ho a upozornite na prekážku, príp. iné hroziace nebezpečenstvo. Ale pozor, uvedomte si, že idete oproti nemu a vaša pravá strana je jeho ľavá. To isté platí aj v autobuse, resp. v dopravnom prostriedku. V žiadnom prípade mu nehovorte, „tu“ si sadnite. Keď nevidiaci stojí v autobuse oproti vám, povedzte napr.: „Po vašej ľavej ruke je voľné miesto.“ Ako som písal na začiatku, „tu, tam, tamto“ sú pre nevidiaceho nekonkrétne a nič nehovoriace výrazy, pomocou ktorých mu v zorientovaní sa v priestore nijako nepomôžete.
Taktiež v situáciach, keď nevidiaci hľadá reštauráciu, či bufet a vy sa mu snažíte pomôcť. Oslovte ho, ponúknite mu svoju ruku s tým, že ho nechajte, aby sa vás prichytil za rameno alebo za lakeť (opäť platí, že nikdy dotyčného nikam netlačte ani neťahajte) a doveďte ho až do reštaurácie. V reštaurácii mu stručne opíšte rozmiestnenie stolov a informujte ho, kde sa nachádza bar. Ak ste jeho známy a plánujete spolu posedieť, opíšte mu koľko stoličiek je okolo stola. Keď sa má už usadiť, položte mu ruku na vrchnú časť operadla. Nevidiaci sa vie podľa tvaru operadla zorientovať a sadne si. Jedálny lístok asi v brailovom písme nebude, menu mu teda prečítajte. Keď jedlo donesú, opíšte mu podľa ciferníka hodín, čo má na tanieri – napr. na trojke rezeň, na deviatke zemiaky a tak ďalej. Samozrejme, ak sedíte oproti nemu, opäť nezabúdajte, že oproti vašej pravej ruke je jeho ľavá. Zámerne píšem o reštaurácii, kvôli predstave o usádzaní. Určite to poznáte, dnes už takmer v každej reštaurácii, kaviarni, či bistre hrá hudba z reprákov. Niekedy hlasnejšie, inokedy tichšie, no pre nevidiaceho, ktorý sa v prípade, že prichádza bez doprovodu, orientuje hlavne sluchom, je to pomerne rušivé. Obzvlášť, keď je v podniku po prvýkrát. Ak už v reštaurácii sedíte a všimnete si, že vchádzajúci nevidiaci pôsobí neisto, oslovte ho, ponúknite pomoc, príp. miesto na sedenie.
