Dlho očakávaný preto, lebo jeho pôvodný termín bol naplánovaný už na jar v roku 2020, no z verejne známych dôvodov ho nebolo možné realizovať.
Keďže registráciu som už mal vybavenú, doriešila sa už len registrácia pre moju vodičku Lenku. Stretli sme sa na námestí Jána Palacha, odkiaľ sa aj štartovalo. Samozrejme boli tam už tisícky bežcov, veď nás štartovalo takmer 12000 .
Atmosféra burcujúca, moderátori nás informovali o trati, o minútach, ktoré sa stále skracovali a blížil sa čas štartu, o výsledkoch z minulých ročníkov, no hlavne nás motivovali a povzbudzovali k tým najlepším výkonom. My s Lenkou sme sa rozcvičili a boli viac menej stále v pohybe, lebo aj keď sa blížila desiata hodina, teplota vzduchu bola stále okolo 4 stupňov.
Po čase sme si to nasmerovali do sektoru H , no kým sme tam došli, za krásnych tónov Vltavy bolo odštartované. Kým náš sektor došiel na štartovaciu líniu, prešlo približne 6 minút a tak sme sa s Lenkou pomaly pustili do behu.
Prvé dva kilometre bolo ešte chladno, no postupne sme sa už zahrievali a cítili sme sa v pohode. Samozrejme ďalšie kilometre to bolo ešte dosť obmedzené, predsa len keď postupne vybieha do bežeckého poľa takmer 12000 bežcov je to poriadne nahustené.
Bežalo sa nám veľmi dobre, no už po pár kilometroch sme na trati zaregistrovali ďalšiu prekážku, ktorá nám robila problémy počas celého behu. Boli to slúchadlá v ušiach mnohých bežcov a z toho vyplývajúce komplikácie s kľučkovaním a obiehaním. Úsekov s mačacími hlavami a koľajnicami pod našimi nohami bolo naozaj dosť, no niet sa čomu čudovať, bežali sme centrom starého mesta. Pravdu poviem, zvládali sme to naozaj dobre, pričom nás to nejako zvlášť neobmedzilo vo výkone.
Zhruba po 13. kilometri sa nám už bežalo naozaj pohodovo, tok bežcov bol už celkom dobre popretŕhaný, čo nás spomaľovalo, boli už len spomínaní „slúchatkári“ a občas balík bežcov, ktorí si bežali rovnakým tempom. To musela Lenka upozorňovať a poriadne nahlas kričať „S dovolením, bežím s nevidiacim“! Nie vždy sa nám to darilo, no občas nám pomáhali aj bežci okolo nás a upozorňovali „slúchatkárov“, aby nám urobili priestor, resp. vyhli sa nám. Počas behu sme sa stretli aj s Katarínkou a neskôr aj Gabrielou, bežkyňami zo Žiliny. Popri celej trati bolo množstvo fanúšikov, ktorí nás fantasticky povzbudzovali, tiež veľa hudobníkov a stags s reproduktormi a ozývajúcou sa motivujúcou hudbou.
Za burácajúcej hudby sme sa blížili k vytúženému cieľu, pričom posledné desiatky metrov sme to zrýchlili na naše možné maximum a prebehli cieľom.
Najrýchlejšie to zvládol Keneth Kiprop Renju z Kene za fantastických 59:27sec. Prví traja boli naozaj rýchli bežci, delilo ich medzi sebou len pár sekúnd, všetci traja to dali krásne pod hodinku.
Medzi ženami to najrýchlejšie zvládla Nesphine Jepleting s časom 1:06:57sec.
Polmaratónu sa zúčastnilo mnoho bežcov z viacerých krajín. Okrem iných aj nevidiaci Pavol Kéri s vodičkou Lenkou Horňákovou, ktorí to dali v skvelom výkone a v čistom čase to dobehli za 1:55:49sec.
Podujatie naozaj vydarené a kvalitne zorganizované. Napriek rôznym situáciam a obmedzeniam od chladného počasia, celkom členitým terénom, novým teniskám na nohách nás obidvoch, či v neposlednom rade mnohým bežcom so slúchadlami na ušiach, sa nám bežalo výborne a podujatie sme si užili k spokojnosti. Pred podujatím som si povedal, asi to nebude terno, lebo už len číslo 11500 zaregistrovaných bežcov hovorilo, že to bude náročné ako pre moju vodičku Lenku, tak aj pre mňa, no opak bol pravdou. Samozrejme nejde o život, tak som si povedal, nech to bude akýkoľvek výkon, idem si to do Prahy užiť. To isté povedala aj Lenka pred štartom. Podujatie i náš výkon hodnotím ako výborný, zvlášť preto, lebo taký výkon sme ani jeden z nás nečakali.
Veľké ďakujem našim sponzorom, organizátorom a v neposlednom rade tisíckam spolubežcov, ktorí urobili fantastické podujatie ešte fantastickejším. Taktiež veľké ďakujeme fanúšikom, ktorí nás povzbudzovali počas celého behu. A samozrejme, srdečne gratulujem všetkým zúčastneným, ktorí podávali nielen krásne výkony, no hlavne prekonávali samých seba.
