Štartovalo sa o 20:00 hod., pričom na trať vybehli pretekári v disciplíne na desať kilometrov a štafetári. Vďaka bratom Peťovi a Jožkovi Pukalovičovcom som sa mohol zúčastniť celej série Grand prix i ja. Mali sme teda už za sebou Night Run Štrbské pleso, Night Run Donovaly a, samozrejme, nemohli sme chýbať ani na treťom a zároveň poslednom Night Run-e v hlavnom meste. Patrične sme si to aj užili. Tentokrát s mojím vodičom Eduardom.
Na podujatie sme dorazili s časovým predstihom, takže sme si v pohode stihli prebrať štartové čísla, tričká, preobliecť sa, pozdraviť mnohých bežeckých kamošov, neskôr sa trochu rozcvičiť a bežecky sa zahriať. Na podujatí bolo obrovské množstvo ľudí, bežcov i fanúšikov. Zhruba dvadsať minút pred štartom sme sa začali predierať davom, aby sme sa v predstihu zaradili do bežeckého koridoru. Ešte tóny slovenskej hymny a začalo sa odratúvať...3,2,1 a v tej chvíli bol odštartovaný 16. ročník bratislavského večerného behu.
Medzi mužmi si prvé miesto vybojoval starý známy vytrvalostný bežec Marek Hladík, ktorý dobehol v čase 30:47s.
Prvé miesto z pomedzi žien si vybojovala Žofia Naňová so skvelým výkonom 34:03s.
Nevidiacich na podujatí reprezentoval Pavol Kéri s vodičom Eduardom Randlom, ktorí to pekne zvládli a dobehli do cieľa v čase 52:54s.
Hneď od výstrelu to bolo, ako zvyčajne, trochu rozpačité, predsa len množstvo bežcov, hluk, dynamická hudba, povzbudivé pokriky fanúšikov, no zhruba po kilometri sa to už trochu ukľudnilo a my s Edkom sme si začali bežať plánovaným tempom. Išlo nám to naozaj super, síl bolo dosť, fanúšikovia popri trati nás pokrikmi stále hecovali, taktiež povzbudivé slová od spolubežcov dodávali silu. Na 10-kilometrovú vzdialenosť bolo prihlásených dosť veľa bežcov, na niektorých úsekoch sa nám teda nedalo bežať svojím tempom práve z dôvodu prehustenia toho úseku. Akonáhle sa to však preriedilo, s Edkom sme dupli na plyn a bežali v tempe ďalej. Výbeh na most dal tiež celkom zabrať, no z neho sme to automaticky pustili a stratené dobehli, ba dokonca možno aj nadbehli. Prevýšenie bolo síce minimálne, no trochu nás predsa len spomalilo. K tomu prechody električkovými koľajami, či mačacie hlavy na rýchlosti nepridali, no zvládali sme ich súvisle a bez väčších obmedzení. Sadom Janka Kráľa to už išlo veľmi dobre, veď cieľ bol už takmer na dohľad. Podľa stupňujúceho sa hluku a so zvyšujúcou sa hlasitosťou hudby som už vedel, že sa blížime do cieľa. Edko mi tiež potvrdil, že cieľ je už blízko, bolo to síce ešte zhruba 400m, no dupli sme, čo to dalo a so zvyškom síl sme bežali až do konca.
Počas víkendu sa na všetkých disciplínach od detských behov, rešpekt run, večernej desiatky a štafetárov zúčastnilo 4615 aktívnych bežcov. Počet sa oproti minulému roku navýšil o 14 percent, čo je skvelá informácia, pretože je vidieť, že ľudia majú naozaj radi pohyb.
Ešte raz veľká vďaka organizátorom, že som sa mohol zúčastniť celej série a užiť si to naplno. Taktiež nesmiem zabudnúť na vždy príjemnú a milú žienku Bronislavu, ktorá tiež svojou prítomnosťou pomáhala, kde mohla. Vždy sa objavila, keď sme to ani len netušili, no potrebovali sme pomoc a samozrejme nás zakaždým povzbudila. V hlavnom meste to bolo tiež výborne zorganizované - rýchla prezentácia, množstvo stánkov s rôznymi potrebami pre bežcov, super hudba, skvelý šouman a moderátor Roman, k tomu fanúšikovia a množstvo zapálených bežcov urobilo podujatie ešte lepším a atmosféru neopakovateľnou. Bezpochyby, Tebe Edko, obrovská vďaka. Aj keď to bol náš prvý súťažný beh, išlo nám to super a navyše v bezpečí, s krásnym výkonom sme spoločne dobehli do cieľa.
Srdečne gratulujem víťazom, opäť krásne výkony a množstvo zlepšených časov, no hlavne super pocit, ktorý je na nezaplatenie.
Veríme, že o rok sa zúčastníme opäť a budeme zase raz o niečo lepší.
