Beh za Bořetickím burčákom
V sobotu 4. októbra 2025 sa v dedinke na Morave konal už 23. ročník tohto pekného bežeckého podujatia.
Registrácia bola na mieste a boli na výber detské disciplíny, beh na 3 km, beh 5 km pre ženy
a veteránov nad 70 rokov a hlavná disciplína 10km. My s Róbertom sme si to užili na celkom členitej
trase 10 km so slušným prevýšením.
Po príchode sme sa šli zaregistrovať, pozdraviť mnohých známych a priateľov. Potom sme sa
prehodili do bežeckého, trochu sa rozbehali a 4 minúty pred štartom sme sa zaradili do štartového poľa.
Za výstrelu v čase o 15: 50 bolo odštartované.
Najlepšie si s desať kilometrovou traťou poradil Roman Pavlík, TJ Lokomotíva Břeclav, a to v čase
33:10.
V hlavnej disciplíne som mal zastúpenie aj ja, zrakovo znevýhodnený, nevidiaci Pavol Kéri
s vodičom Róbertom Bujnom, my sme to zvládli za pekných 52:54.
Ženy mali polovičnú vzdialenosť a s ňou si najlepšie poradila Věra Cimbákníková, VSK UNI Brno a to
vo výkone 19:35.
Najstarší pretekár Kvetoslav Hána rok narodenia 1937, Svatobořice-Mistřín tiež zabojoval a to na 5
km trati a to s obdivuhodným výkonom 48:57.
Spomínaný štart o 15:50 bol spoločným štartom na 10km a 5km ženy, takže prvých 5 km sme bežali spolu.
Dedinky na južnej Morave sú celkom členité a aj s kopčekmi, ináč to nebolo ani tu. Po nejakých 500 m
terén začal pomaly stúpať a zákrut bolo tiež požehnane. Mys Robom sme si držali celkom dobré
tempo, niektorí nás síce predbiehali, no tiež sme celkom rýchlo ukracovali z plánovanej vzdialenosti.
Po nejakých 20 minútach kopčeky skončili a my sme pokračovali von z dediny na voľný priestor, kde
sa celkom silno opieral do nás vietor. Predtým mali ženy otočku, takže hustota bežcov na trati nás dosť obmedzila. No v diaľke bolo stále vidieť nejakého bežca. Postupne sme sa približovali a niektorých sme aj predbehli a potom sme vbehli do druhej dedinky. Tu boli tiež stúpania, no už boli oveľa miernejšie, no o o to dlhšie a tiahlejšie. V dedinke sme opäť poklučkovali. Stále sme si držali slušné tempo a cítili sme, že cieľ bude už čochvíľa. Opäť sme si to valili tiahlym klesajúcim kopčekom, to už bolo do cieľa niečo do kilometra. Po niekoľkých desiatkach metroch sme odbočili doľava na hlavnú cestu, kde sa po ceste bežať už nedalo, pretože tam bola celkom hustá premávka, tak sme to valili po chodníku. Dosť nás to znervóznilo, pretože chodník bol síce super urobený, no boli porobené aj vstupy do dvorov a to povrch chodníka raz klesal a potom stúpal a takto to bolo celkom dlhý úsek.
Tu sme trochu stratili tempo, no bojovali sme. Nakoniec nejakých 200 metrov pred cieľom sme z chodníka konečne mohli zísť, tak sme to potom rozbalili a do cieľa sme valili ako to šlo. Počasie bolo príjemné, trochu nepríjemný bol len protivietor medzi dedinkami a potom asi kilometer pred cieľom a aj po našom dobehu padali dažďové kvapky. V cieli sme sa občerstvili horúcim čajom a bagetou, ja symbolicky aj deckom burčiaku. Vypočuli sme si vyhlásenie výsledkov, pofotili sa so známymi a po približne hodinke sa pobrali domov.
Srdečne gratulujeme všetkým zúčastneným, padali naozaj krásne výkony.
Veľká vďaka organizátorovi, podujatie naozaj na vysokej úrovni s rýchlou registráciou, rýchlim
štartom, chutným občerstvením, veselou atmosférou, milým darčekom ako aj vyhlásením výsledkov
a nakoniec chutným burčákom.
Nepochybne veľká vďaka tebe Robo, že si ma v bezpečí a v zdraví doviedol do cieľa. Bolo perfektne.
Ďakujem zo srdca.
