Stodvadsať kilometrov do najbližšej dediny, žiadne príjazdové cesty a žiadni susedia, iba občas nejaká návšteva. To je skutočnosť, v ktorej tento pustovník šesť mesiacov pobýval. Ako sám píše, zažil šťastie, beznádej a nakoniec kľud a slobodu. Obklopený divokou prírodou, priestorom a tichom, odkázaný na svoje zásoby kníh, cigár a vodky, no hlavne sám na seba (neskôr v spoločnosti dvoch psov), dáva vo svojej knihe obraz o živote, ktorý je pre mnohých nepredstaviteľný. Autor kladie sebe ale aj čitateľovi otázky okrem iného aj o zmysle šťastia. Ak je pre človeka potrebná samota, priestor a ticho, je možné, že budúce generácie budú mať problém dosiahnuť vnútornú spokojnosť. Myšlienky reflektuje sám so sebou ale aj s múdrosťami vyčítanými z kníh. Nie sú to však opilecké bláboly, ale mnohokrát filozofické rozpravy.
Mohli by sme namietať, že tento druh človeka nie je prospešný pre spoločnosť. Miesto toho, aby bojoval a každodenne sa snažil urobiť svet lepším, oddáva sa úniku od civilizácie a skrýva sa vo svojom brlohu na konci sveta. Stáva sa však naozaj nezávislým na civilizácii? Odkiaľ pochádzajú jeho zásoby, peniaze, za ktoré si túto samotu na obmedzený čas kúpil, či dedičstvo, ktoré si so sebou doniesol v podobe hromady kníh? Žije naozaj v symbióze s prírodou, alebo je to len moderný človek s dobrodružným duchom, ktorý si na pár mesiacov potrebuje vyvetrať hlavu? Aj týmito myšlienkami sa Tesson neustále zaoberá a dokáže ich obhájiť – svoj život redukuje na nevyhnutné úkony a tak spomaľuje chod civilizácie nielen v smere prosperity ale hlavne v smere konzumu a masového ničenia. Je akýmsi hosťom v prírode, v ústraní a aj keď zo spoločnosti vychádza a neodmieta ju, prestáva na nej byť závislý.
Prieskum ľudskej duše v kombinácii s impozantnou prírodou vás budú sprevádzať počas celej knihy. Sem-tam sa vynorí dialóg či príhoda s ľuďmi – pustovníkmi žijúcimi v iných zapadnutých kútoch Bajkalu či neočakávanými hosťami. Ak aj vy aspoň v kútiku duše snívate o podobnom živote, táto kniha je práve pre vás.
