...sa ponevieraš tichými ulicami večerného Brna a všímaš si detaily a svetlá vo vnútri domov?
...s miznúcim denným svetlom kráčaš po úbočí parku okolo Špilberku a vetvy a listy stromov a krov tam tancujú v šume vetra?
...zacítiš vôňu slnkom prehriateho dreva pripomínajúcu padláš starého domu dávno a ďaleko od prítomného časopriestoru?
...sa prebudíš do hmlistého rána a v teple bytu ti pohľad von oknom na tú krásu naplní dušu?
...ti vôňa prezretého ovocia a slabnúce slnečné lúče s útechou i nekompromisne pripomenú kolobeh života?
To je, priateľ môj, jesenná poézia.