Den 7. Pondelok

V pondelok ma vyucuje perfektny ucitel. Je to naozajstny pedagog. Motivuje, dokaze veci vysvetlit a pracujeme v naozaj vysokom tempe. Najprv sme mali 1 1/2 hodiny gramatiku a potom 1 1/2 hodiny hospodarsku rustinu. Musim si nad to sadnut a poriadne zapracovat. Moji cinsko-taiwanski kolegovia su naozaj dobri a extremne ctiziadostivi. A vsetci maju male elektronicke prekladace. Uplne vsetci. Studenti z ostatnych krajin pouzivaju klasicke slovniky vo forme knihy.Cely cas som rozmyslala, co podniknem poobede. Uz by som mala zacat chodit po pamiatkach, lebo inak 30. 04. odletim a nevidela som nic. No pocasie rozhodlo za mna. Den zacal dazdom a cez obed uz poriadne snezilo. Teraz je 21:00 a este stale snezi. Nie je az taka hrozna zima, ale som celkom rada, ze tu tak vela kuria. A preto sa budem radsej zdrziavat v uzavretych miestnostiach. Wan Chao mi ukazala kniznicu institutu a porozpravala mi o zaujimavom kurze, ktory byva poobede. Je to kurz realii Ruska. Ucitelka je uz postarsia Dama, ale este velmi vitalna a jej praca ju ocividne bavi. Bolo velmi prijemne nacuvat jej slovam. Temou dnesneho dna boli dejiny Petrohradu. Samozrejme, ze sme nemohli ist uplne do detajlu. Rozpravala hlavne o Petrovi I, zakladatelovi mesta. Hovorila o svojom meste s laskou. Na buduci tyzden idem na ten kurz urcite znova. No a okrem toho som dnes zasla aj do univerzitnej kniznice. Lepsie povedane do kniznice Filologickeho institutu. Nachadza sa v budove 12 kolegii. Myslene su tym ministerstva za Petra I. ak sa nemylim. Je to kniznica, v ktorej clovek nechce povedat ani slovko, najradsej by sa vznasal, aby nenarobil hluk. Do kniznice sa ide po dlhociznej chodbe. Po pravej strane su vysokanske vitriny so zaprasenymi knihami, z lavej steny sa na vas z obrazov medzi velkymi oknami pozeraju mudri muzi davnych casov. Najdolezitejsi znic su zvecneni v kamnei. Cas tu zanechal svoje stopy, ale budova aj tak posobi vznesene. Ako stara dama, ktorej neubudlo na elegancii, aj ked jej vyblednuty klubucik uz davno vysiel z mody. Som tu este len tyzden, ale Piter (tak petrohradsania volaju svoje mesto) ma uz cosi naucil. Pokoru a skromnost. Kazdy den som svedkom toho, ako tu zivot s ludmi zameta. Ale oni sa nedaju.