Určite už každý z nás chcel byť niekedy v živote výnimočný. Spraviť niečo, čo sa vymyká spoločenským zvyklostiam. Ani nie tak z dôvodu byť iný - ale z dôvodu byť sám sebou. Z každej strany na nás pôsobí emocionálny a fyzický vplyv rodiny, priateľov, kolegov, médií atď. Môžete okamžite očakávať nepochopenie a opovrhnutie. Napr. ja som pred cca 12 rokmi nosil dlhé vlasy, počúval tvrdú hudbu a vravel ľuďom pravdu do očí. Približne v tom istom období som na Veľkú noc prestal oblievať. Zo začiatku som bol tiež nepochopený, ale časom si všetci zvykli. Veľa mi z toho ostalo dodnes - akurát dlhé vlasy už nenosím.
Dvaja hrdinovia (manželia a rodičia v jednom - Krank-ovci) spomínaného snímku sa rozhodli nesláviť Vianoce (keďže ich jediná dcéra je mimo domu) a cez sviatky vycestovať na dovolenku do Karibiku. Také druhé medové týždne. Samozrejme reakcie okolia nenechajú na seba dlho čakať. Spúšťa sa rad nepríjemných, chúlostivých i trápnych situácií. Náhle však zavolá ich dcéra, že prichádza aj so svojim novým priateľom domov a že sa teší na celú tú atmosféru okolo. A rodičia majú na to jediný deň. Háčik spočíva v tom, že nemajú nič nakúpené, navarené, napečené, sú bez ozdobeného stromčeka a iných vecí s tým spojenými. A v Amerike sú také Vianoce dosť pompézne - teda aspoň vo filmoch. V tom všetci ich susedia spoja svoje sily - vraj pre dobro ich dcéry, nie pre rodičov - a každý niečo prinesie, aby mohli spraviť u Krank-ovcov oslavu konajúcu sa každý rok. Tá tentokrát skoro vôbec nebola. Všetci tak opäť nájdu k sebe cestu...a je to tu: typický, očakávaný hollywoodsky koniec, ale páčil sa mi.
Myslím si, že práve preto pozeráme filmy, aby sme aspoň na kúsok žili vo svojich snoch a na chvíľu unikli realite - či už sa nám v živote darí, alebo nie. Preto filmy pozeráme, veď - keď chce niekto realitu nech ide von, alebo nech si pustí správy. Viem, že existujú negativisti, ktorí obľubujú filmy s čo najreálnejšími príbehmi, ale veď prečo by sme k sebe nemohli byť k sebe milí a dobrí aj v skutočnosti. Prečo je to podľa niektorých ľudí možné iba vo filmoch? Veď predsa najdôležitejšie, ale zároveň aj najťažšie je začať od seba.
Je to dobré, že sa stále nakrúcajú takéto filmy. Že sa nájdu filmoví tvorcovia, ktorí nám pripomenú, ako dôležité je žiť aj pre iných nielen pre seba. Pretože, keď prestaneme natáčať takéto filmy a už nám zostanú len akčňáky, krváky a horory (hoci aj tie zbožňujem), tak to bude začiatok nášho konca...
V každom žánri si viem nájsť svoj obľúbený film, videl som ich už tisícky, ale tak ako si rád pozriem vynikajúci horor, taktiež si rád pozriem aj "chrumkavý" rodinný film z USA. Aj tu platí staré-známe: všetko je dobré, ale s mierou.
