X+na čo asi myslí
ju ešte nepočuli vracať", na to Milan Lasica poznamenal: "To nemôže byť horšie".
Povolanie Hovorcu nie je nejako príjemným povolaním, ak samozrejme máte svedomie a česť. Vždy existuje totiž riziko, že sa ocitnete v paľbe vlastných výčitiek. Hovorca, akoby nemal právo na vlastný názor. Niekedy sa zdá, že je obeťou svojho pána alebo jeho otrokom. Je akoby jeho predĺženou rukou alebo presnejšie jeho reproduktorom.
Koľkokrát sa v minulosti ukázalo, že hovorca klamal, zavádzal, zamlčoval a podobne. Chcel by som však vedieť, koľkokrát musel daný hovorca zápasiť so svojim svedomím a koľkokrát mu aj podľahol, kvôli udržaniu sa na dobre platenom mieste. Pre mňa osobne, odhliadnuc od toho že vôbec nemám podobné ambície, by bolo veľmi ťažké robiť hovorcu človeku, s ktorým nezdieľam rovnaké názory. Bol by to totiž dennodenný boj s mojim svedomím, ktorý by som vôbec nechcel podstúpiť.
Hovorca musí byť podľa mňa obdarený niektorými vlastnosťami, bez ktorých by nebol schopný vykonávať tento post, prinajmenej by z neho musel po istom čase odstúpiť. Osobne mám z niektorých hovorcov taký dojem, že je im úplne jedno čo hovoria (čo majú povedať na verejnosti), hlavne že budú poberať zaujímavý plat alebo že budú na očiach verejnosti a pred televíznymi kamerami, ktoré im zaručia verejnú prezentovateľnosť.
Veľmi zriedkavo nastávajú situácie, žeby hovorca povedal, že s tým a s tým nesúhlasí, alebo že by kvôli nesúhlasu s politikou svojho nadriadeného odstúpil zo svojej pozície. Človek by si mal ale uvedomiť, že nežije len teraz, ale že to pod čo sa podpíše, ho bude sprevádzať viac či menej celý jeho život. Prinajmenšom si za to z neho budú uťahovať.
Vo štvrtok nás pani alebo slečna Silvia Glendová informovala, že Róbert Fico nemieni vyvodzovať žiadne konzekvencie voči výrokom ministra Jahnátka. Je to viac menej bežná prax na Slovensku. Zaujímavý bol však záver jej vyjadrenia, kde zotrvanie ministra vo funkcii argumentovala vetou: „Keď je opozícia taká spravodlivá, tak nech nám porozpráva akým spôsobom sa účtovali provízie pri privatizácie strategického majetku.“
Neviem ako vám, ale mne táto veta pripadá ako hádanie sa dvoch detí na pieskovisku, kde jedno dieťa sa bráni voči druhému tvrdením: „ Zjedol som ti zmrzlinu, lebo ti si mi včera zjedla šľahačku.“ A takto vlastne neuvedomene sa priznáva ku svojej krádeži.
Je smutné, že sa k takejto argumentácii uchyľujú aj hovorcovia najvyšších ústavných činiteľov. Bolo by zaujímavé vedieť, či to nadmieru pohľadná hovorkyňa dostala takto nadiktované, alebo to bol jej vlastný príspevok k obrane svojho šéfa. Veľakrát totiž človek kvôli ochrane vlastného chlebodarcu tresne z vlastnej iniciatívy takú hlúposť, že mu tým vlastne poškodí.
Asi najzaujímavejším výrokom tohto typu, ktorý som kedy počul, bol výrok Mariána Kardoša, vtedy hovorcu Vladimíra Mečiara, v ktorom ho pasoval do role milenca Blaženy Martinkovej. Či to bola pravda, to sa asi nedozvieme, minimálne sme sa dobre pobavili.
Takže vďaka vám hovorcovia aj za takéto príjemné chvíľky pred televíznymi obrazovkami.
