Hoci som sám viac-menej pravicovo založený človek (i keď neviem, či nie je tento výraz už dnes anachronizmom), po stretnutí s mojou kamarátkou, ktorá pracuje v jednom obchodno-potravinovom reťazci, som sa nad touto témou trochu viac zamyslel.
Na východnom Slovensku, kde momentálne žijem, je omnoho vyššia nezamestnanosť ako v iných regiónoch (viem že tomu tak nie je len na Východe). Samozrejme, že sa nedá porovnávať situácia v Bratislave so situáciou trebárs v Sobranciach. Kým v Bratislave je inštitút minimálnej mzdy viac menej nepotrebný (vysoká ponuka pracovných možností, nízka nezamestnanosť a pod.), v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkou ponukou práce nie je minimálna mzda podľa môjho názoru úplne bezpredmetná. Minimálne udržiava akú takú rovnováhu pri odmeňovaní zamestnancov.
Istý druh zamestnávateľov samozrejme zamestnáva, z titulu svojej činnosti, hlavne nekvalifikované, prípadne menej kvalifikované pracovné sily. Minimálnu mzdu využívajú hlavne vo svoj prospech (aby ľuďom mohli platiť čo najmenej a takto maximalizujú vlastný zisk). Od tejto mzdy sú odvodené často krát aj mzdy tých pracovníkov, ktorí poberajú o čosi vyššiu mzdu ako je minimálna mzda. To znamená, že ak parlament schváli zvýšenie minimálnej mzdy, zamestnávateľ valorizuje mzdy väčšiny svojich pracovníkov do istej úrovne (samozrejme sa takýto postup valorizácie platov týka hlavne tých najnižších platových úrovni). Zamestnávateľ po takomto hlasovaní parlamentu neprepustí žiadneho zamestnanca (čo je častý argument kritikov minimálnej mzdy), a takto to beží ďalej až kým nedôjde k ďalšiemu zvýšeniu minimálnej mzdy. Takýto zamestnávatelia často krát naopak príjmu ďalších zamestnancov. Samozrejme, že to neurobia preto, že sa zvýšila minimálna mzda, ale preto že chcú maximalizovať svoj zisk a kvôli tomu musia rozšíriť svoju prevádzku a prijať ďalších zamestnancov.
Príčiny tohto fenoménu sú viac-menej jasné:
na trhu práce v konkrétnom regióne je vysoký počet neumiestnených ľudí a tým pádom vyšší dopyt po práci ako jej ponuka
mnohí ľudia, ktorí o takúto prácu nemajú záujem ju musia prijať, pretože inak im hrozí vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie
Tým pádom takto vzniká nie zanedbateľná nerovnováha, a síce že zamestnávateľ maximalizuje svoj zisk ako sa len dá a ak by neexistoval inštitút minimálnej mzdy, zrejme by platy zamestnancov boli ešte nižšie.
Ako z toho von
Jediný mne známy prijateľný spôsob ako takémuto javu predísť, je už niekoľko mesiacov zverejnený návrh Richarda Sulíka a jeho Odvodový bonus. Ale aj voči tomuto návrhu som už čítal mnohé pripomienky, takže ťažko mi je povedať, či by plusy tohto návrhu neboli minimalizované niektorými vytknutými mínusmi. Samozrejme, že nerobiť vôbec nič v tomto smere tiež nie je OK, pretože minimálna mzda prináša aj negatíva, ktoré som v tomto článku nespomínal.
Keďže sa o ekonómiu zaujímam len amatérsky, z článkov v novinách a časopisoch prípadne na internete, neviem či v tomto smere neexistujú aj iné koncepcie, ktoré by vytvorili spravodlivejšiu rovnováhu v prerozdeľovaní hodnôt, ktoré boli vytvorené spoločne zamestnancami aj zamestnávateľmi.
