Kedysi bol Radoslav Procházka pre mňa rešpektovaný právny expert, ktorý hovoril múdro a jasne, ale ako náhle ho nahlodalo vlastné EGO, bolo jasné, že raz jeho kľukatá cesta neskončí dobre. No takýto rýchly pád som vôbec nečakal.
Neviem, čo je pravdy na všetkých tých rečiach o jeho pozadí a jeho prešľapoch (techtle mechtle s Pentou, stretnutie s Ficom po prezidentských voľbách medzi 4 očami), ale ako sa vraví, lístok sa bez vetra len tak nepohne. Všetko to vlastne začalo trapasom pred 2. kolom prezidentských volieb a nehanebným správaním pri akože podpore Andreja Kisku. Veľmi som spozornel, ale netušil som, kam to všetko smeruje.
Následne si začal hovoriť GAZDA. To mi už bolo jasné, že je buď úplne mimo, ale začal hrať divadlo a prestal byť autentický. Štylizoval sa do polohy, ktorá mu nie je vôbec blízka, ba doslova až odpudzujúca v jeho prevedení. Ak by vzal do ruky kosu a niekde na Orave, Liptove alebo Spiši by išiel pomôcť pokosiť záhumienky miestnym ľuďom, povedal by som si, že titul Gazdu si zaslúži, lebo vie robiť ťažkú manuálnu robotu, ale on bol tak maximálne schopný navariť guláš, a to na Gazdu nestačí.
Mal ostať tým, kým je, vzdelaným právnikom, rozumným intelektuálom a priblížiť sa ľuďom ináč, nie takým typickým buranským spôsobom. Začal však hrať divadlo a myslím si, že môže ďakovať Bohu, že mu nedovolil ešte viac sa strápniť a vnútorne zhumpľovať. S rastúcou mocou to s ním mohlo skončiť omnoho horšie. Takto dostal facku a možno aj ešte jednu šancu na zmenu.
Rado bol nedočkavý, ako väčšina slovenských politikov a pritom stačilo len robiť to, čo sa píše v Biblických príbehoch (keďže ako katolík, ich asi dobre pozná) nekradnúť, hovoriť pravdu, priznať si chybu a konať s čistými a čestnými úmyslami. Zatiaľ nemal šancu niečo ukradnúť(ak nerátam extempore s Matovičom a pokusom vyhnúť sa zaplateniu dane), ale ostatné si myslím viac či menej porušil.
V stredu večer pred voľbami som sledoval posledný diskusný večer s politikmi. Manželka, ktorá sa o politiku zaujíma len okrajovo prišla do izby, a keď zbadala ako Rado Procházka rozpráva, povedala mi, že vôbec, ale vôbec neverí jeho rečiam, že pôsobí nedôveryhodne a že takého človeka by nikdy nevolila. Rado nebol autentický, ale ja som si ešte stále myslel, že sa o 3 dni stane druhým najsilnejším človekom v našej krajine, ak už kvôli ničomu inému, tak kvôli voličskej zotrvačnosti.
Rado Procházka nepochopil, že pravicový volič, že mestský volič je iné Slovensko, než elektorát zbabelca Róberta Fica.
Prajem Radovi Procházkovi lepší úsudok, viac pokory, život v pravde a trpezlivosť na tvrdú a poctivú prácu v parlamente a možno aj vo vláde. Ak pochopí princípy slušnosti a pravdy v politike, nepochybujem, že raz môže byť hoci aj premiérom a možno aj s mojím hlasom, ale ten si bude musieť zaslúžiť. Tento rok ho dostali iní viac uveriteľní ľudia.
