Poďme ale pekne od začiatku. Bol raz jeden človek menom Róbert Fico (ďalej ako RF), ktorý sa pravdepodobne chcel mať v živote dobre, no nenarodil sa do zámožnej rodiny. Bol vychovávaný ako katolík (bohužiaľ neviem sa dopátrať informácie, či nie len formálne), ale hneď ako si uvedomil, že katolícke postoje mu budú v jeho kariére na nič, hodil ich cez palubu a rozhodol sa vstúpiť do Komunistickej strany (pramene uvádzajú roky 1986/87). Za manželku si vzal dcéru komunistického kádra a všetko vyzeralo tak, že jeho kariéra pôjde tým (pre neho) správnym smerom. No ja si vôbec nemyslím, že idei komunizmu mu nejako veľmi ladili, akurát boli po ruke ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. RF totiž nie je človekom ideí, je len karieristom s cieľom: „Mať sa dobre“. Napr. jeho spolužiačka z gymnázia Katarína Šípošová o ňom povedala: „Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci. Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory. [...] Pre Roberta však bola radosť, keď mohol ísť [na oslavy 1. mája] v kravate a košeli. Vnímali sme ho ako šplhúňa, ktorý sa rád predvádzal.“ Nepripomína vám to scénku z českého filmu PELÍŠKY? Soudruzi v Rusku asi niekde urobili chybu.
O tom, že RF bol vždy len a len karieristom svedčí aj veta: „Nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, v čase keď zakladal stranu SMER a chcel sa jemne odkloniť od ľavicových brehov (zrejme kopíroval politické úspechy ľavičiarov Tonyho Blaira v Británii a Gerharda Schrodera v Nemecku, ktorí sa z typickej lavice tlačili viac do stredu a zaznamenávali v tom čase politické triumfy). Môj názor je taký, že pre RF nie je dôležitá nejaká politická myšlienka ale vždy len správne prostriedky, ktorými sa dá dostať hore. Tiež si myslím(aj keď sa môžem mýliť), že v čase fašistického Slovenského štátu, by tento politický chameleón nemal problém pracovať pre fašistické štruktúry. Koniec koncov za pravdu mi dáva aj jeho obhajovanie niektorých nebezpečných výrokov členov Kotlebovej ĽSNS, k čomu by sa pravý kovaný ľavičiar nikdy neznížil. Od Komunizmu ku fašizmu totiž nie je ďaleko.
Ale poďme v jeho živote ďalej. Stala sa mu taká nepríjemná vec, objavila sa 1. čierna labuť a tou bola nežná revolúcia v roku 1989. Myslím si, že RF musel byť sklamaný z toho, čo sa práve stalo, keďže takmer všetko na čom v živote staval, sa mu zrútilo ako domček z karát. Do čela krajiny sa totiž dostali úplne iní ľudia, ľudia práve z opačného brehu spoločnosti proti ktorým viedol svoj triedny boj, a na ktorých nenávidel hlavne tú ich ľahkosť, nespútanosť a vnútornú slobodu, ktoré jemu (ako typickému človeku režimu) vždy chýbali. Celú túto story zakončil cynickou vetou: „November 89 som si vôbec nevšimol“.
Našťastie pre RF, naša nežná revolúcia bola až príliš nežná a nedošlo k odsúdeniu komunistov, ktorí mali na svedomí i najhrdelnejšie zločiny, ba naopak mnohí z nich (samozrejme nie tí najviditeľnejší) sa postupne dostali do čela krajiny. Prečo sa tak stalo nemá zmysel teraz rozoberať (bolo to naivné zlyhanie nekomunistických elít). RF pobudol v karanténe len cca 2 roky a už v roku 1992 je zvolený do parlamentu. Samozrejme vedel sa rýchlo prispôsobiť a stúpal po rebríku v strane SDĽ (ktorá združovala bývalých komunistov, väčšinou umiernených). Neskôr po porážke Mečiara (jeho veľkého učiteľa, s ktorým si v rokoch 2006 až 2010 zametal ako chcel) bola v jeho hľadáčiku zaujímavá funkcia Generálneho prokurátora a tiež možnosť dostať sa do čela SDĽ. Na funkciu GP však nemal dostatočný vek a vláda nechcela len kvôli nemu meniť zákon. V štruktúrach SDĽ zas nepochopiteľne zlyhal a takto ostal v roku 1998 bez akejkoľvek dôležitej funkcie. Cítil sa zrejme ohrdnutý a tak začal novej vláde škodiť. Tu si ho zrejme vyhliadli oligarchické štruktúry, ktorým bolo jasné, že s V. Mečiarom sa už ďalej nebude dať ísť a stavili na neho ako na svojho nového „bieleho“ koňa. Keďže RF (ako som písal vyššie) mal vždy len jeden cieľ, dostať sa hore a následne z toho profitovať, tak sa neštítil použiť akékoľvek prostriedky na to, aby sa mu podarilo politicky víťaziť. Čo sa týka funkcie GP, mal som vtedy pocit, že mu ide o statusovú záležitosť, ale (aj kvôli mojej neznalosti fungovania GP) postupne som pochopil, o čo mu vlastne išlo. Trnka, Kováčik, Čižnár a ďalší prokurátori sú mi dnes jasnou odpoveďou. Bola to moc a s ňou spojené možnosti po čom zrejme najviac túžil.
Pri zakladaní SMER-u ho niekto nahral ako hovorí toto: „Dúfam, že to nikto nepočúva. Zabezpečil som na tento rok 35, na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci.“ (tie čísla sú v miliónoch korún), kde sa vlastne priznal k niekoľkým trestným činom, za ktoré nebol nikdy ani len obvinený (zastavil to Dušan Kováčik, toho času vo vyšetrovacej väzbe, ktorý si Ficove kauzy sám sebe pridelil a patrične v prospech Fica zamietol). Moji známi, ktorí pracujú v rôznych právnických profesiách mi unisono hovorili, že ak by sa toto stalo v normálnej krajine, tak RF by bol minimálne vyšetrovaný a vysoko pravdepodobne aj odsúdený. Ale u nás už v tom čase boli na čele prokuratúry Dobroslav Trnka (toho času obvinený, ale ešte na slobode) a Kováčik, ktorí zametali pod koberec, čo sa zamiesť dalo a chránili odkrývanie zločinov organizovanej skupiny s krycím názvom SMER(ľudovo povedané MAFIE). Stačili 2 ľudia na správnych postoch a veci sa diali tak, ako si SMER prial. Samozrejme neboli to len títo 2 ľudia, boli tam aj ďalší, hlavne na polícii (ktorú riadil Kaliňák), ale títo 2 boli najdôležitejší, pretože boli tzv. poslednou inštanciou. Niekedy na prelome ticícročia sa na scénu pomaly začína dostávať početné krysie stádo a mladý Peter Pellegrini (aka Pelle) v ňom nechýba. RF by mu dnes mohol venovať aj výčitku z amerického filmu „The Best Man“ (čas si nepamätám), ktorý mapuje voľby US prezidenta niekedy v 60-tych rokoch. Tá veta by po parafráze znela asi takto: „Pelle, máš všetky vlastnosti psa, len vernosť ti chýba“.
V rokoch 2006 – 2010 mafia s názvom SMER začala rozkrádať štát a netreba zabudnúť, kto všetko im prepožičal svoje meno (na vytvorenie ochranného sfarbenia). Napríklad diplomati Kubiš a Lajčák a ďalší (ktorí z tej rozkrádačky zrejme nič nemali, ale chceli si zrejme vylepšiť svoje CV, no bohužiaľ dnes to možno už ľutujú, že ministrovali v ére Fica). Rôzni herci a moderátori: napr. Peter Kočiš, Martin Nikodým, Peter Marcin a mnohí ďalší, ktorí sa nechali zlákať peniazmi, aby im urobili show na mítingoch SMER-u typu MDŽ a pod. Ale ten zástup pochlebovačov a oportunistov je veľmi veľmi dlhý a napísal som len mená tých, ktorí ma aktuálne napadli. V tom čase sa diali obludné rozkrádačky (aspoň niektoré z nich: Mýtny tender, Kauza Tipos, tender na PPP projekt R1, atď viac tu alebo tu alebo inde na nete), ale keďže hlavná opozičná sila SDKU mala tiež svoje kauzy (aj keď rádovo menšieho rozsahu), ani po výhre opozície v roku 2010 sa žiadny masívny hon na SMER neudial (svetlou výnimkou bol Daniel Lipšic na MV, ktorý však bol veľmi osamotený, než aby veci pohol rázne dopredu a Iveta Radičová bola tiež podrážaná vnútri svojej strany). Samozrejme Pelle bol pri tom všetkom od počiatku, i keď spočiatku len ako obyčajný pešiak, akých bolo v SMER-e vždy dosť (napr. ľudia ako Kolesík, Brixi, Blaha, Madej a ďalší, ktorým stačilo len to, že sa priživovali a ich úlohou bolo hlasovať v parlamente tak ako im ukazuje pani Jana Lašákova – dnes je z nej „ctihodná“ ústavná sudkyňa).
Daniel Lipšic viedol od roku 2010 Ministerstvo vnútra, kde začali vyšetrovať rôzne trestné činy, ale na prokuratúre stále fungovali zametači, no práve sa schyľovalo k voľbe GP, kde kandidoval Jozef Čentéš a proti nemu Dobroš (ale skôr Zloš) Trnka. SMER mal panický strach z toho, žeby vedenie prokuratúry prevzal Čentéš (samozrejme nie len SMER ale aj rôzni oligarchovia) a pravdepodobne vznikla „nadácia“ (je to zrejmé aj z nahrávky medzi Kočnerom a Trnkom) do ktorej vložili peniaze rôzni ľudia, spolky a strany s tým, že podplatia zopár poslancov vládnej koalície (pravdepodobne za SDKU a/alebo Most), aby bol zvolený Trnka (za donorov tejto nadácie spomeniem len tých, ktorí sú dnes známi z nahrávky a to J.Haščák a M.Kočner, ale tá skladačka bola zrejme širšia, snáď sa raz dozvieme aj ďalšie mená). V pamätnom hlasovaní chýbal Trnkovi 1 (slovom jeden) hlas (šampanské už bolo otvorené a chladené Kočnerom priamo na GP). Mali to dobre vyrátané, ale nepočítali s týmto:
„Keby dnes z Berlína na poslednú chvíľu nedoletel poslanec Peter Zajac, ktorý pôvodne vopred avizoval, že sa na hlasovaní nebude môcť zúčastniť a keby súčasne neochorel Ján Mikolaj z SNS, už by to bola realita. Dobroslav Trnka by bol staronovým generálnym prokurátorom.“ Peter Zajac, ktorý v tom čase prednášal v Berlíne na Humboltovej Univerzite a nemal byť prítomný na hlasovaní, dostal info, aby sa ponáhľal do Bratislavy, lebo inak hrozí zvolenie Trnku a našťastie stihol prísť načas, čím zvýšil kvórum hlasov a Trnkovi tým znemožnil zvolenie. V následnom hlasovaní bol zvolený Čentéš. RF musel byť zhrozený z toho, že Čentéš bude GP a preto vymysleli (nebojím sa povedať) „ústavnú sabotáž“ a za prispenia prezidenta Gašparoviča a niekoľkých "ctihodných" sudcov US na hulváta znásilnili ústavu (však pani Macejková) a za GP si po páde vlády a následných voľbách dosadili Čižnára na post GP. Aj pri tomto všetkom boli krysy ako Pelle, Raši, Žiga a ďalší, ktorí dnes premaľovali špinavý SMER na akože čistý HLAS.
Koniec 1. časti, pokračovanie zajtra
