V tichu sa dá počuť veľa... dá sa veľa premýšľať... veľa modliť. Z hlbokého silencia vzíde vždy veľká múdrosť. Hovorí sa, že ak chcete niekomu pomôcť, ale musíte trpieť vlastnú nemohúcnosť, vedzte, že chvíľa Vašej pomoci ešte nenadišla... môžete sa modliť a myslieť na niekoho... a keď nadíde tá pravá chvíľa, bude len Vaša... Vaše modlitby a myšlienky sa stanú skutkami... myslím na Teba, áno, na Teba, milí čitateľ... pretože si uvedomujem zodpovednosť za svoje slová... ale Ty mysli na niekoho, koho by si mohol potešiť ... aj v tejto chvíli ... svojimi myšlienkami... modlitbou... svojím pokojom... trpezlivosťou a pokorou... myšlienky majú veľkú moc... a dobré je si dvakrát premyslieť, ktoré z nich premeníme na slová...
Myslím na Teba
Koho nehreje pri srdci táto veta? Myslím na Teba... zavše to tak padne človeku dobre, keď mu ju niekto povie alebo napíše... keď sa ma raz opýtal jeden "pochybujúci" kresťan na to, čo je modlitba, a ako sa má modliť, prišla mi na um táto veta...Myslím na Teba... povedala som mu, že modlitba je ako myšlienka...len s tým rozdielom, že sa pri modlitbe mení na prosbu alebo poďakovanie... modliť sa znamená myslieť na niekoho a predkladať svoje najvnútornejšie želania Bohu... ľuďom po celé stáročia, ale aj teraz, bolo vždy niečo zakazované... môžu nám čokoľvek zakázať, ale zabrániť mysleniu na niekoho, či modliť sa za niekoho - v tom nám nikto nemôže prekážať... moje myšlienky sú len moje... moja modlitba je len moja. Ak myslím, ak sa modlím, žijem... všetko sa vo mne sústreďuje na osobu, ktorej patria moje myšlienky, moje modlitby. Ak sa modlíme za seba, vedie nás k tomu nutnosť, ale ak sa modlíme za iných, vedie nás k tomu láska. Nezáleží na tom, či je niekto veriaci alebo neveriaci, záleží na tom, aké myšlienky a túžby v sebe skrýva... pretože slová častokrát naznačujú konanie... a niekedy aj prezrádzajú stav nášho vnútra... láska, pokora, pokoj - vznešení hostia mojho vnútra.