Slovinské kúpeľné mestečko Radenci sa hrdí starým parkom a práve jeho najkrajšia časť padla v roku 1999 za obeť prírodnému živlu. Na asi 1 a pol až dvojhektárovej ploche (čo podľa môjho odhadu tvorí približne tretinu parku) zostalo zopár tenších stromov. Všetko, do čoho sa dalo zaprieť, podľahlo skaze.
Toto ale nie je jediná podobnosť medzi Slovenskom a Slovinskom. Takisto ako v mnohých prípadoch u nás ani tu sa nevedia kompetentní dohodnúť, čo s parkom ďalej. Keďže park má údajne až 7 majiteľov a každý má svoje predstavy (niektorí možno aj žiadne), bude to ťažké. Zarážajúce na tom je, že odvtedy ubehlo už veľa času a niekto určite na dreve zarobil. Navyše z pekného parku pri kúpeľnom areáli profituje ako mesto, tak aj podnikatelia.
Symbolom parku a miestneho združenia na podporu turizmu je veverička Mukica, ktorá, ako tvrdí turistická brožúrka, je neprehliadnuteľná pre svoje hravé a domácke správanie sa. Bohužiaľ, za dva týždne som ani jednu Mukicu nevidel. Pravdepodobne ich prestalo baviť čakanie na rozhodnutie miestnych, kto im ich domov zrenovuje.
Na okraji parku je neprehliadnuteľné chátrajúce kúpalisko a minigolfové ihrisko, ktoré sa pomaly začína rozpadať. Určite by sa oplatilo investovať aj do pôvodných budov, ktoré dotvárajú kolorit a dávajú miestu pridanú hodnotu, ktorú po ich úplnom zničení bude ťažko niečim nahradiť.
Josip Broz Tito, vodca Juhoslávie, ktorému národy pri Stredozemnom mori vďačili za prijateľnejšiu formu socializmu, ako bola vo zvyšku socialistického tábora, tiež obľuboval Radenci. Do parku nechal umiestniť fontánu od sochára Királyho.
Niečo z jarnej kveteny. Botanik by iste našiel aj zaujímavejšie kusy.
