" Prosím ťa, pomôž mame. Povedz jej, že ty predsa dávno vieš, že zomrieš. Ona si myslí, že ty to nevieš. A strašne sa kvôli tomu trápi."
Pred štyrmi rokmi mu kvôli nádoru amputovali ruku. Bolo to kruté, ale chuť žiť bola obrovská. Potom sa darilo, úspešná maturita, životné plány. Ale sviňa rakovina zaútočila znova. A prišla ďaľšia nádej, liečba v zahraničí. Nové výsledky, zase všetko ok. Bože, ako je krásne na tom svete... Rakovina však opäť vycerila zuby.
Keby to tá sviňa aspoň povedala na začiatku, čo chce a ako to bude. Ona však dá nádej, zase ju zoberie, potom ju dá znova... A niekedy udrie tak, že sa jej nedá brániť...
Najťažšia otázka, ktorú som dostal:
"To sa máme skutočne vzdať všetkej nádeje na zázrak?" spýtala sa ma osamote jeho mama. Nečakala odpoveď. V ten zázrak neverí už ani ona.
Vracal som sa z posledného kúta nášho Slovenska domov a uvažoval, ako to na tom svete vlastne je. A znova - už neviem po koľkýkrát - som si uvedomil, že život smrťou určite nekončí. Tak to byť nemôže. To by nebolo fér..
