Upozornenie pre čitateľov: Neodporúčam čítať druhú časť článku, pokiaľ ste si neprelustrovali tú prvú. Ako náročný čitateľ si predsa zaslúžite, aby sa Vám dostalo kvalitného čítania už od samého začiatku. Nech sa páči, kliknite na nasledujúci odkaz, kde sa dozviete ako sme sa ocitli na podujatí Okolo Tatier 2021.
Súvisiaci článok
Okolo Tatier na bicykli. Časť 1.
Pozývam Vás na prehliadku Vysokých Tatier z pohľadu cyklistu, kde pozdĺž Slovenska a Poľska spoločne vypedálujeme okruh o dĺžke 214 kilometrov.
Nastal druhý deň. Máme oficiálny priestor na oddych alebo možnosť turistiky v horách. Mnoho cyklistov tak aj učiní a vyberie sa spoznávať ďalšie vrcholce Vysokých Tatier. My stretávame kamaráta Tea, ktorý onedlho bude pomáhať s vyrezávaním ľadových sôch na Hrebienku. Prechádzame sa po Tatranskej Lomnici a nemáme v úmysle nič riešiť. Len regenerovať a oddychovať. A dobre robíme. Nasledovná večerná opekačka sa zmenila na celkom divokú zábavu, ktorá nám veľa spánku nedopriala. Spánku, ktorý bol vskutku potrebný na druhú časť nášho cyklodobrodružstva. Ránom si balíme batohy a kujeme plány, ako podať čo najlepší výkon. Kroky sú teda nasledovné: ponaťahovať svaly, poriadne sa naraňajkovať, zbaliť si proteínové tyčinky a gély (niekto viac, niekto menej), skontrolovať, či hlasivky vydržia šesť hodín intenzívneho spevu. Ďalej dofúkať duše a pohladiť dušičky... Kontrola prebehla bez komplikácií, čaká nás posledná autogramiáda a fotenie s Danielom Anjelom (veselý pán, ktorý sa zúčastnil cyklopodujatia Okolo Tatier približne 40krát). Dovidenia Tatranská Lomnica! Druhá polovica trasy bude vyzerať nasledovne:
Tatranská Lomnica-Štrbské Pleso-Liptovský Mikuláš-Huty-Zuberec-Nižná (115km).
Len čo opúšťame Tatranskú Lomnicu, čaká nás nepohodlie v zmysle stúpania smerom až k Štrbskému Plesu. Ešteže nám ranná káva starostlivo rozlepila zaspaté oči, aby sme si po pomalom nástupe na bicykle užívali výhľady. Naše majestátne hory sa síce vyhrievajú na slnku, ale sem-tam sa už aj sneh dotýka niektorého z ich vrcholkov. Po pár metroch zastavujeme, lebo kopce nám rozprúdili krv v žilách. Šupkom, dole bundy, nech nevypotíme celé raňajky. Potrebujeme veľa energie, ešte je pred nami vyše sto kilometrov.
Dostávame sa na križovatku, kde ak odbočíme vpravo a prejdeme dva kilometre, dostaneme sa k Štrbskému Plesu. Je nedeľa a pravdepodobnosť, že jazero ľadovcového pôvodu bude hýriť návštevníkmi, je vysoká. Preto obchádzku vynechávame. Respektíve, budem úprimná... cesta k Štrbskému Plesu je dvojkilometrový kopec. A stúpaní je pred nami ešte habadej. Každý nás totižto straší serpentínovým úsekom plným prevýšení, ktorý sa nachádza v oblasti Hút. Radšej sa na tejto križovatke občerstvíme a jupííí do očakávaného zjazdu!
A nemožno mi opätovne nespomenúť naše šťastné tváre, ktoré sa kochajú touto modrou oblohou. Ak existujú dôkazy o pozitívnych energiách, tak tu sú jedni z nich. Nebo šteklí očká, vývar v Liptovskom Mikuláši ohrieva žalúdky a káva neprestajne pohládza naše chuťové bunky. Už len zopár kilometrov a spomínané ďalekosiahle kopce v Hutách pocítia naše odhodlanie prejsť ich za každú cenu.
Sedemstometrové prevýšenie o dĺžke približne sedem kilometrov práve začalo. K tomu krásne serpentínky a Richard Müller v ušiach. Obrovská výhoda Hút je, že ponúka jeden z najkrajších výhľadov na okolitú oblasť. A keďže sa presúvame slimačím tempom, stíhame si všetky tieto krásy všímať. Zároveň musíme byť opatrní, nie sme jedinými účastníkmi dopravnej komunikácie. Nachádza sa tu pár nebezpečných zákrut, ktoré nás nútia byť plne sústredení. Po pár kilometroch prichádza zjazd a my sa tešíme, že stúpaniu konečne odzvonilo. Zdanie klame, podľa všetkého si cestári z nás robia srandu. Po pár metroch spustenia kolies opätovne prichádzajú výškové metre. A nadávky pomáhajú k všeobecnej pohode.
Tak teda, kadiaľ fúka ten správny vietor?
To iba Pán Boh tuší, ten s vetrom vie to.
Ja už čosi vetrím aj v absolútnom bezvetrí.
Veľa energie sme vložili do našich myslí, že Huty zvládneme ľavou-zadnou. A tak sa raz zase stalo. Človek sa pripravuje na to najhoršie a v konečnom dôsledku zistí, že to bolo oveľa jednoduchšie. Nehovoriac o tom, že pred ich zdolaním sme sa napájali ako keby sme tri dni nejedli. Nabudúce nás takto, milí cyklisti, neľakajte. Máme síl nadostač a ženám sa dokonca často aj máli. K tomu všetkému, kopce sa nám zapáčili, a to nie len kvôli tomu, že tvarujú pekné postavy.
Sto kilometrov za nami, dvadsať pred nami. Necítime únavu, priam naopak. Všetci sme akosi motivovaní k ešte väčším výkonom v budúcnosti. Teraz ale prichádza dlhoočakávaný dvanásťpercentný zjazd, kde súperime o najrýchlejšiu rýchlosť. Kolesá nestíhajú a riadidlá držíme pevne v rukách. Jeden druhému rozrážame vzduch, až sa dostávame do dediny Zuberec. Chcela som odfotiť Múzeum oravskej dediny, ktorá sa v Zuberci nachádza, ale v tom momente som nepoznala slovo brzdy. Hoci sme do Nižnej prišli medzi poslednými (časté občerstvovacie pauzy boli nutnosťou a áno, šťastlivo sme došli do cieľa), odchádzame ako víťazi. Prvýkrát sme sa zúčastnili obrovskej organizovanej športovej akcie, spoznali sme každý tatranský kút, nadýchali sa sviežeho horského vzduchu a stretli sme láskavých, dôvtipných a bystrých ľudí z celého Slovenska. Opýtala som sa zúčastnených, s ktorými sme trávili gro času, nech opíšu jedným slovom tento plnohodnotný víkend. A toto sú ich odpovede:
ZÁŽITOK. LÁSKA. NATRAGARE. VÝLUKA. VÝZVA. POHODIČKA. NÁVYKOVÝ. LOCO. Prikladám aj ja svoje: DOBRODRUŽSTVO.
Niet čo dodať. Človek obkolesí Tatry bicyklami a splní si tak cyklistický sen (netušiac, že tým snom skutočne bol). A ako sa vyjadrila Miška: "Započali sme tradíciu." Určite nebudete prekvapení, keď Vám prezradím, že sme sa už prihlásili na ďalší, v poradí 54. ročník cyklopodujatia Okolo Tatier. Sľubujeme, že dobudúcna odbočku na Štrbské Pleso nevynecháme. Tento rok sme prišli štyri a odišli desiati. Možno Vám to nevychádza, ale verte, že matematika nebola nikdy jednoduchá. Tak teda, natragare Nižná!
