Alebo inak. Cestou domov zaparkujem svoj mercedes v takej malej dedinke za Bratislavou, na zástavke medzimestského autobusu. Stojí tam slečinka, môže mať asi tak 18 až 20 rokov. Vystúpim. Zastrčím si svoju pásikovanú košeľu tak, aby mi netrčal pupok. Slniečko svieti. Pofukuje svieži jarný vetrík. Napravím si Omegy na ruke, utiahnem opasok. Cítim vôňu jej vlasov. Pantené pro vé. Vidím zdesený pohľad. Určite si myslí že som ju prišiel znásilniť, uniesť alebo okradnúť. Veľký, tlstý. Mimovoľne si prejdem rukou po pleti. Zarastený... „Ahoj, čakáš dlho že?“ „Uhm“ vystrašený výraz v očiach... „Nie neboj sa, nie som žiadny úchylák“... rozhodím sympaticky rukami, lebo vidím, že oči sa menia na strach... „fakt, sa neboj“ „Ja totiž pracujem pre jednu agentúru“... dievča trochu vypne prsia. Iskra záujmu by mohla preskočiť. „Modeling?“ „Tak nejako“ prisvedčím. Pozri, dám ti vizitku.... Zahrám klasické gesto s potľapkávaním všetkých vreciek na mojej košeli a čiernych nohaviciach....“hmm, došli, už nemám, ale,... ale dám ti číslo dobre?“ Dievča trošku sklesne. Už sa potešila že bude robiť modelku, a nádej sa vytráca. Falošný pocit trošku povzbudím: „...pozri, najlepšie bude, keď mi dáš číslo aj ty. Asistentka ti zavolá ešte dnes.“ Vlna predstieraného záujmu ju zaskočila. O pár sekúnd ma prezváňa, celá hrdá že bude mať job o ktorom sníva odmalička. Predstavili sme sa. Volá sa Andrea. „Ja by som ti to všetko teraz aj vysvetlil, skočili by sme na kávu, ale žiaľ nemám čas. No veď sa nakontaktujeme nejako...“ Uzatváram rozhovor a sadám si do eska. S Palim sa mám stretnúť na širokých kukuričných poliach pár kilometrov za Šamorínom. Máme tam také miestečko. Vždy, keď ide o dôležité veci v biznise, stretneme sa tam. Zatiaľ toho moc dôležitého nebolo. Náš biznis sú ženy. Konkrétne, vedieme bordel. Slušne to vynáša. Keď je dobrá sezóna, hodí nám to aj pol milióna mesačne. Zásada dobrého bordelu je: Mať čerstvé baby. Treba furt dopĺňať sortiment. To je fuška. Kočky málokedy chcú. A pritom aj oni majú z toho slušné prachy. Lepšie, ako robiť v tesku dokladačku tovaru. Vždy im to hovorím.Odbočím na prašnú cestu. Trochu spomalím. Teraz na jar by som si veľmi nerád dosekal tlmiče na kamenných hrudách. Uprostred pola vidím Paliho Lexus. Ja tieto šikmooké autá nemám moc v láske, ale Pali vraví, že sú najlepšie. Nech si vraví, ja ostávam verný Nemcom. Vystúpim z auta. Pod pazuchami sa mi urobili kruhy potu. Už je fakt teplo. Na ľavú nohu sa mi našlapuje ťažšie, nedávno som mal vyvrtnutý členok. Ale to je iný príbeh.Odstavený voz. Pali sa asi išiel vyšťať, alebo čo. Nie. Sedí v aute. Vidím že pomaly spúšťa okienko na zadných dverách. Drbinko. Hrá sa na kosa nostru. Tuším mu tieto maniere vytmavím. Okienko sa zastaví v prvej tretine. Paliho ksicht nikde. Čo to má znamenať? Po pár milisekundách sa vystrčí úzka čierna rúrka. Nechápem čo sa deje. Je to... Je to hlaveň. Čo to....?? Dvoma skokmi som pri Lexuse. Dvakrát sa zablyslo a ja som stratil rovnováhu. Ten hajzel ma strelil. Chcem kričať o pomoc, ale nedá sa. Prskám iba krv. Zosypal som sa k zemi. Moja krv na tmavomodrej metalíze. Tma pred očami. Pali zmáčkol gombík elektrického spúšťania okien. Sklo sa zasunulo naspäť do rámu dverí. „Poďme.“Tmavomodrý Lexus sa rozbehol smerom k asfaltovej ceste. Pali sa pohodlne usadil, preložil si nohu cez nohu. Teraz zavolať chlapcom, nech toho magora tlstého odpracú. Aj tak bol na obtiaž. Nikto si ho nechcel zobrať na triko. Všetko si musí urobiť sám. Vybavil zopár telefonátov. Auto letelo smerom na Bratislavu. Treba ešte spraviť nejaké kšefty. Baby do bordelu mal zohnať hen ten mŕtvy idiot a nič neurobil. Neschopné drevo.Paliho chvíľku hrial pocit, že urobil správnu vec. Zastavili na pumpe. Kým Mário tankoval, Pali si skočil po dennú tlač. Prehľad musí byť. Za pokladňou bolo krásne mladé dievča. Presne také potrebujú. Chvíľku ju balil, ale bola nedobytná. Vraj iba brigáduje. Vysokoškoláčka. Druhý ročník na ekonomickej univerzite v Bratislave. Pali sa v duchu usmial. Zaplatil a vybral sa ku autu. Veď on pošle Mária, a ten ju zlomí. Najprv na nevinné choreografické tančeky, to baby radi robia, potom tyč a nakoniec aj izba. Pri dverách ho napadlo, že sú ešte stále zasvinené od krvi. Rozhliadol sa. Mário bol na WC. Zobral vedro z vodou a špinavou handrou škvrny zotrel. Nasadol. Po chvíľke sa auto znovu pohlo. Pali si utrel ruky do servítky a uvažoval čo bude na večeru. Musí zavolať manželke aby dala kura na gril. Mal strašnú chuť na grilované kuracie stehienka. Asi pošle niekoho do Billy po čerstvé zemiaky. Hranolky sú hnusné odvtedy, čo im nefunguje fritéza. Divné je, že žena si to ešte stále nevšimla. Na všetko musí vždy myslieť sám. Zazvonil mu mobil. „Prosím?“ zodvihol „Dobrý deň, ja sa volám Andrea..“ „Odkial máš toto číslo?“ „eé, najprv som zháňala pána Jozefa, ale zdvihol to nejaký iný pán a dal mi toto číslo..“ Palimu svitlo. Tak ten tlsťoch predsa niečo zohnal. „Pán Jozef žial nemôže, má dôležité stretnutie v zahraničí, ale pokiaľ máš záujem dohodnúť si termín na kásting – „ „Mám! Kedy?“ Pali sa v duchu usmial. Dodo bol síce hlupák, ale vkus mal dobrý. Určite to bude pekná kočka. Potešil sa jej odhodlaniu. Mário nemusí lámať hentú pumpárku – intelektuálku... „Máš pero? Ja ti nadiktujem adresu kde kásting bude, dobre?“ Andrea na druhom konci od vzrušenia vzdychla. „Mám“ „Dobre, tak si píš pozorne.. Pre účely kástingu máme prenajaté priestory pri Jarovciach, vieš kde to je ?“ „Áno.“ „Dobre. Píš si.“ „Uhm“ „Bar D i d i a n a , je to taký veľký biely dom so zelenými oknami....
